sa predháňajú v tom, kto získa najpresnejšie údaje o jeho majetku, kto nájde čo najpikantnejšie podrobnosti z jeho súkromného života. Napriek tomu, že Boris Abramovič patrí do podnikateľskej a politickej elity už dlho, aký v skutočnosti je tento drobný muž židovského pôvodu s plešinou a pichľavým pohľadom, nevie nikto. Hovoria mu BAB. Už v mladosti mal údajne neobyčajné matematické schopnosti. Veda však nebola to pravé. Berezovskij začal podnikať s autami.
OČARIL RIADITEĽA
Začiatky podnikateľskej kariéry Berezovského sú spojené s ruským automobilovým gigantom AvtoVAZ. Donútil vtedajšieho riaditeľa Kadannikova, aby sa do neho zamiloval, a ako prvý darček prijal úlohu najväčšieho dílera podniku. Vytvoril firmu LogoVAZ, ktorá veľmi skoro dosahovala väčšie zisky ako materský AvtoVAZ. Dokázal džungľou exportných a importných ciel a poplatkov preniknúť tak, že predaj ruských áut sa preňho stal rozprávkovo výnosným biznisom. Povzbudený úspechom pustil sa do realizácie idey "národného automobilu". Vytvoril koncern AVVA, ktorý sa čoskoro s treskotom zrútil, ale BAB, na počudovanie všetkých, na neuskutočnenom projekte zarobil obrovské sumy. A neskončil za mrežami, čo mnohí pokladajú za vrcholný výkon. Bol niekoľkokrát na krajíčku priepasti. Zatiaľ vždy dokázal udržať rovnováhu.
ZÍSKAL SI TATIANU
Medzi jeho základné vlastnosti patrí schopnosť presvedčiť svojich obchodných partnerov o nemožnom, získať si dôveru ľudí, ktorí boli pred piatimi minútami jeho úhlavnými nepriateľmi. Traduje sa dokonca, že pred ťažkými rozhovormi medituje, aby sa čo najlepšie naladil na strunu svojho spolubesedníka. Snáď sa týmto spôsobom dokázal votrieť do priazne osoby, ktorá má toľko moci a vplyvu, že i Berezovskij pred ňou chodí v predklone. Dcéra ruského prezidenta Tatiana Diačenková prechovávala k BAB-ovi city síce nie príliš nežné, ale pragmaticky srdečné. Berezovskij sa práve vďaka Tatiane stal "bankárom rodiny prezidenta". A odtiaľ už bol len krôčik k politickým výšinám.
Okrem lásky k svojim deťom, žene Galine a peniazom má Berezovskij ešte jednu vášeň. Miluje moc. V politike mal pred sebou niekoľko žiarivých príkladov. Miliardár a plynárenský magnát Viktor Černomyrdin bol premiérom, mladí radikáli, vicepremiéri Boris Nemcov a Anatolij Čubajs zarábali milióny "písaním brožúrok". BAB pochopil, že milióny a ministerské kreslá spolu úzko súvisia.
MILOVANÝ AŽ NA SMRŤ
Berezovského chceli niekoľkokrát zabiť. Proti Solncevskej mafii si údajne zariadil čečenskú ochranu. Bol medzi prvými podozrivými z účasti na vražde populárneho televízneho komentátora a riaditeľa televízneho kanálu ORT Vladislava Listieva. V roku 1995 sa otvorene písalo o Berezovskom ako o človeku, ktorý likvidáciu nepohodlného protivníka v odbore televíznej reklamy zaplatil.
Nie dlho pred touto tragédiou začal Boris Abramovič jednu zo svojich ďalších kariér - položil základy svojho dnes obrovského mediálneho impéria. Získal balík akcií televízneho kanálu ORT a stal sa prvým námestníkom predsedu rady riaditeľov a. s. ORT. Vzápätí BAB vzrušil novinárov svojím dvojitým občianstvom. Ukázalo sa, že biznismen derúci sa do politiky je občanom nielen Ruska, ale aj Izraela.
Berezovskij prebíjal jeden škandál druhým a pripomínal človeka, ktorý spadol medzi ľadové kryhy ženúce sa po rieke. Pred prezidentskými voľbami v roku 1996 rozhodol ako hlava neformálnej družiny najvplyvnejších biznismenov, že ruským vodcom zostane Boris Jeľcin. Odvtedy sa datuje začiatok priateľstva Berezovského a "prvej dcéry" Diačenkovej. BAB zaplatil oteckovi víťazstvo, Tatiane miesto poradkyne v Kremli a sebe priazeň rodiny prezidenta i kreslo tajomníka prezidentovej Bezpečnostnej rady a zvláštneho splnomocnenca pre Čečensko. Kampaň ho stála odhadom 140 miliónov amerických dolárov, pritom zákon limituje jej cenu na 3 milióny.
Ale kúpil si aj prístup k tajným materiálom a vplyvným osobám, blízke vzťahy so všetkými silovými štruktúrami. V roku 1997 vyvolal Berezovskij kampaň proti vtedajšiemu vicepremiérovi Borisovi Nemcovovi, ktorý sa odvážil povedať, že biznismeni by nemali zastávať štátnu funkciu. Berezovskému bola tá jeho priamo šitá na mieru.
NENÁVISŤ KU KOMUNIZMU
Prišiel síce o funkciu v Bezpečnostnej rade, ale veľmi skoro sa usadil v orgáne, o ktorom sa mu zaiste len snívalo. BAB je dnes - ešte stále - výkonným tajomníkom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Hoci ho v piatok Jeľcin prikázal odvolať, z tejto funkcie môžu jej držiteľa odstrániť len všetci prezidenti členských krajín SNŠ. Prevažne komunistická Štátna duma tento krok navrhovala už dávno. Nenávisť je obojstranná. Berezovskij už mnohokrát vyhlásil: "Komunistická strana je zločinecká organizácia a ako taká musí byť zakázaná." Komunisti zúrili: "Naša vlasť je ovládaná samými Židmi." Pri sledovaní tohto sporu bola potvrdená ďalšia vlastnosť Borisa Abramoviča, ktorá je často spochybňovaná. BAB nie je zbabelý a je schopný sa statočne držať svojich princípov.
NAPÁLIL AJ ČEČENOV
Z úradu SNŠ v Minsku, kde sa BAB zdržiaval málo, mal z titulu svojej funkcie blízko ku všetkým veľkým ropným projektom ako v Azerbajdžane, tak v Strednej Ázii. Obchodovanie s čiernym zlatom je totiž dnes hlavným zdrojom jeho príjmov. Oficiálne funkcia tajomníka SNŠ nepredstavuje nejaké výnimočné právomoci, ale Berezovskému vyhovovala. Pochopil, že hlavným kľúčom k úspechu a moci sú peniaze, informácie, schopnosť analýzy, imidž, vlastná rozviedka, oznamovacie prostriedky a skúsení právnici. Peniaze má, analytické centrum a vlastnú rozviedku tiež, rovnako aj tím právnikov. Funkcia mu pomohla ku kontaktom na najvyššej úrovni.
Podobne sa mu kedysi, v časoch šéfovania Bezpečnostnej rade, osvedčila úloha čečenského mierotvorcu. Aj keď sa Čečeni spočiatku pozerali s dešpektom, dokázal si na chvíľu získať aj partizánov. Zvlášť po tom, čo väčšine poľných veliteľov zaplatil mobilné telefóny a umožnil im bezplatne sa spojiť s celým svetom. Až neskôr, keď Boris Abramovič začal vo veľkom vykupovať za obrovské sumy rukojemníkov a so slávou ich privážal do Moskvy, Čečeni sa rozhnevali a obvinili ho, že organizuje únosy i oslobodzovanie. Groznyj na neho dokonca vydal zatykač, ale BAB unikol rovnako ľahko, ako unikal svojim protivníkom v Moskve.
"NIE SOM TOALETNÝ PAPIER"
V poslednom čase sa nad Berezovským sťahovali mraky. K ruskej finančnej kríze a problémom na ropných trhoch sa pridali problémy takpovediac "vzťahové". Skalná priazeň prezidentskej dcérky už nie je taká skalná ako predtým. Jeľcin sa chce BAB-a definitívne zbaviť. Lenže Berezovskij aj z neúspechu dokáže vyťažiť maximum. Nevie prehrávať, pretože pre neho je i úplný krach vždy niečím výhodný. Navyše dokáže uhryznúť, aj keď ako útočník na prvý pohľad nevyzerá: "Prezident si myslí, že ma môže použiť ako toaletný papier a vyhodiť. Len nechápe, že ten papier sa môže ľahko vzniesť a prilepiť sa mu na čelo," povedal rozčúlený BAB a zdá sa, že sa smerom k Jeľcinovmu čelu čosi približuje…
FENOMÉN
BAB dnes patrí k Rusku rovnako ako mauzóleum alebo chorý prezident. Prudký vzostup mu umožnila skorumpovanosť celého mocenského systému, tradície zákulisnej politiky, významná úloha rodinných a priateľských vzťahov, chamtivosť byrokratov všetkých úrovní i absolútna amorálnosť panujúca v celom postsovietskom politickom priestore. Zrada, podlosť, klamstvo a podvod sú hlavnými zbraňami, ktorými dnes možno v Rusku dosiahnuť úspech. BAB tento systém nestvoril. Len ho vďaka svojej mimoriadnej inteligencii, pracovitosti, prispôsobivosti a talentu dokázal maximálne využiť.
PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva, agentúra Epicentrum, BAŠA JAVŮRKOVÁ
