Tri otázky, ktoré by mohli rozzúriť americkú speváčku a herečku Cher, nesmeli v sobotu zaznieť na jej tlačovej konferencii v hoteli Radisson. Damoklov meč kastrácie visel podľa slov moderátora tlačovky nad asistentom roznášajúcim mikrofón novinárom, ak by ich žiadosti smerovali k plastickej chirurgii, bývalému manželovi a súkromiu. Pôvodom dcéra arménskeho farmára Cherilyn La Pier Sarkisianová, narodená 20. mája 1946 v kalifornskom El Centre, nebola v Prahe po prvýkrát. "Zažila som tu spolu so synom trojdňové prázdniny, keď na Strahove koncertovala skupina Rolling Stones a darovala prezidentovi Václavovi Havlovi osvetlenie pre Španielsku sálu Pražského hradu. Môj kamarát Patrick robil svetlá pre Rolling Stones a zobral ma so sebou na Hrad. Sama som ten systém skúšala zapájať a testovala ho diaľkovým ovládaním," šokovala spomienkou na svoju inkognito návštevu. Na strahovskom štadióne, ktorý považuje za európsky unikát, by si rada zaspievala aj sama. Najskôr to však bude možné na budúci rok, keď sa jej turné presunie do Európy. Americkú šnúru vystúpení chce odštartovať už čoskoro, potom svoj čas vyplní prezentáciou nového filmu Čaj s Mussolinim, ktorý nakrútil režisér Franco Zeffirelli. Cher si v ňom zahrala s Judi Denchovou či Claudiom Spadarom. Na koncertoch, popri ktorých prijme úlohu v komédii Breakers, bude propagovať svoj nový album Believe, oproti donedávna rockerskej polohe nahratý vo výsostne tanečnom štýle. "Bol to pre mňa nový spôsob práce. Po prvý raz som najskôr v štúdiu nahrala hlasový podklad bez hudobného sprievodu, o ktorý sa potom postarala moderná technológia. V kapele som bola vždy zvyknutá nájsť si svoje miesto, ale ani túto skúsenosť nepovažujem za zbytočnú. Človek síce často býva niekam tlačený, ale treba rozlišovať, či je to proti vôli a nasilu, alebo pre dosiahnutie kreativity. A v tomto prípade mám z výsledku radosť. Áno, som skôr rebelka a vyrastala som na rock and rolle, no hudbu milujem ako celok. Nebránim sa ničomu novému," uviedla.

Vďaka zmenám vizáže večne mladá absolventka katolíckej školy, ktorá by sa najradšej vybrala do Egypta za zábavou a do Južnej Ameriky za prácou, začína svoj deň ako každý iný. "Teraz sú však všetky moje dni ‘pokašľané‘. Vlani v auguste som znova nastúpila na kolotoč, ktorý sa od októbra iba zrýchlil. Ideálne by bolo každé ráno len vstať a dobre si zacvičiť." Poverčivá nie je, ale hviezdy a osud občas berie vážne. "Niečo spoločné asi hviezdy so životom majú. Raz v lietadle do mňa vrazil stevard a od tej chvíle sme na seba zazerali ako kohúti. Stavila by som sa, že je Baran. Poslala som za ním priateľa, aby sa spýtal na jeho znamenie horoskopu. Moja domnienka sa potvrdila." Hoci Cher vo svojom živote prešla viacerými cirkvami a podľa nápadu otca mala byť mníškou, na vieru má svoj názor. "Som veriaca, ale nie v duchu organizovaného a inštitucionalizovaného náboženstva. To ľudí odcudzuje viac ako čokoľvek iné v histórii. Mám svoj spôsob komunikácie s Bohom a ten si nechám pre seba. Veľmi často sa cítim slabá. Stále, stále, stále. Aj také chvíle sa objavujú a zasa odchádzajú. Ale so svojou slabosťou sa vyrovnávam sama. V živote vás totiž čakajú dobré aj zlé veci. Vracať sa do minulosti a snažiť sa zopakovať iba tie dobré, a to ešte lepšie ako predtým - čo by z vás potom bolo? Pred osud sa treba postaviť čelom a ísť so svojou kožou na trh. Povedať: To som ja. Keď sa vám podarí dotknúť sa nervov spoločnosti, ste to vy. Ale to sa buď podarí, alebo nie," tvrdí hviezda, podľa ktorej byť ženou je v porovnaní s mužmi ťažšie kdekoľvek na svete, nielen v šoubiznise.

Vytúžený luster, ktorý na prechádzkach stovežatou hľadala v starožitníctvach, napokon Cher našla v obchode na Parížskej ulici. Hostitelia si ju nemohli vynachváliť a aj ľudia z jej tímu vyhlásili, že už dlho ju nevideli v takej dobrej nálade a takú spokojnú. Ani chvíľková strata súkromia, keď ju na ulici zastavovali ľudia v nádeji, že vymámia autogram, jej neprekážala a zopár podpisov rada rozdala. Sú však aj chvíle, v ktorých sa cíti nepríjemne. "Keď na vás svietia reflektory, priestor sa zmenší a vidieť z vás všetko. Odhalí sa aj to, že niekto z vašej rodiny niečo vyviedol. A hrozí napríklad, že vám uverejnia príšerné fotografie. Vtedy sa uzatváram pred mikroskopom a potrebujem silu od blízkych ľudí. Alebo si zájdem do Disneylandu, kde na mňa nemieria kamery."