prípadoch ich vyrovnali. Diváci v supermodernom Green Dome videli dva svetové rekordy, hoci v štafetách na 4x400 m, ktoré reprezentačné tímy na mítingoch nebehajú, a posun najlepšieho výkonu histórie sa v nich predpokladá najviac. Stimulujúca moc peňazí v dolárových prémiách od minulých HMS v Paríži (50 000 - 20 000 - 10 000 pre individuálneho medailistu, 60 000 pre víťaznú štafetu, 50 000 za svetový rekord) sama osebe kvalitu nezaručí, zabezpečí však väčšiu vážnosť HMS a takmer stopercentnú účasť absolútnej svetovej špičky. Z hľadiska bohatnutia si výrazne polepšili predovšetkým bežec a bežkyňa so širokým rozpätím tratí, na ktorých dokážu vyniknúť. Etiópčan Haile Gebrselassie je posledným majstrom sveta na 10 000 m. Drobná dvadsaťtriročná Rumunka Gabriela Szabóová (158 cm/42 kg) zase úradujúcou majsterkou sveta z Atén ‘97 na 5000 m. Obaja vyhrali v Maebaši 1500 a 3000 m. V záplave najlepších tohtosezónnych výkonov figurujú i doslova šokujúci víťazi. Napríklad Češka Ludmila Formanová (nar. 1. 2. 1974), zverenkyňa legendárnej švrťkárky a polkárky Jarmily Kratochvílovej, zdolala na 800 m v hale sedem rokov nepremoženú Mariu Mutolovú z Mozambiku druhým najlepší časom histórie 1:56,90 min (svetový rekord drží ešte z čias NDR z roku 1988 Wachtelová - 1:56,40).
Slovensko reprezentovala v Maebaši výškarka Mária Melová a prekážkar na 60 m Igor Kováč. Oproti vlaňajšku pokrok, na halových ME vo Valencii sme zastúpenie nemali. M. Melová skončila na výbornom piatom mieste, I. Kováč postúpil do finále, v ktorom obsadil ôsmu priečku. Výsledok, najmä účinkovanie Melovej, možno považovať za vyše stopercentné naplnenie očakávania. Vec však má jeden háčik - Melová dlhodobo žije a trénuje v nemeckom Pulheime, I. Kováč zase v Prahe. Ani jednému z nich to nemožno vyčítať, výškarka sa hrdo hlási k rodnému Lučencu, prekážkar v rozhovoroch vždy pripomenie svoj spišský koreň. V slovenských podmienkach však od roku 1990 (vtedy sa stal Pavol Blažek chodeckým majstrom Európy) nevyrástol atlét svetovej úrovne, hoci nikto nechce spochybniť solídne výsledky švrťkára Štefana Balošáka alebo vytrvalca Miroslava Vanku. V Maebaši však z krajín bývalého socialistického tábora bolo Slovensko najmenej viditeľné. Česko a Poľsko v medailovej bilancii svorne uzatvárajú elitnú desiatku, Rumunsko je v nej dokonca druhé, Maďarsko má tiež svoj bronz, Slovinsku dva razy postavenie na stupni víťazov uniklo o vlások. U nás je kráľovná športov stále žobrákom bez sponzorov, haly, dobrého zdravotníckeho zabezpečenia a mohli by sme napísať ďalšiu desiatku atakďalej. Príklad za všetky. V roku 1995 skočili na Banskobystrickej latke zhodne 180 cm Mária Melová a bronzová medailistka z juniorskych MS ‘94 v Lisabone Lenka Řiháková, obe s takmer rovnakým dátumom narodenia. Melová (nar. 21. 10. 1975) v nemeckých podmienkach smeruje k svetovej špičke, o Trenčianke Řihákovej (nar. 17. 10. 1975) trénujúcej v slovenskom prostredí už takmer nepočuť. PETER FUKATSCH
