že by bolo "vhodné, keby verejnosť poznala mená aj ostatných spoluvlastníkov Nafty". Povedal to presne ten istý poslanec, ktorý do parlamentu prišiel z dvojizbového podnájmu v Lučenci a už v roku 1995 priznal do vlastníctva dom Dr. Vodu a dom na ulici Dr. Hercza v katastrálnom území Lučenec č. 374 a 408, chalupu a skladové podiely v Ľadovej pri Lučenci a chalupu s pasienkami s výmerou 1966 metrov štvorcových v katastrálnom území Kalinovo. Odhliadnuc od skutočnosti, že za kalinovskú "chalupu" označil rozsiahlu haciendu so štrkovou prístupovou cestou a výbehom pre vlastné kone, zarážajúcejšia je skôr otázka, že ak sa na V. Poóra zákon o konflikte záujmov skutočne nevzťahoval, prečo nebol uplatňovaný ani v prípade poslanca Macušku. Alebo ak ho D. Macuška svojimi mimoposlaneckými aktivitami neporušoval, prečo sa nik z kompetentných nepýtal, ako mohol z poslaneckého platu tak rýchlo prísť k veľkému majetku. A ten mu do roku 1996 ešte vzrástol. V jeho majetkovom priznaní pribudli okrem uvedených "chalúp" a domov ďalšie dve zastavané parcely. Ďalej priznal nadobudnutie troch počítačov, motorovej kosačky, prívesného vozíka a motorovej píly, päť farebných televízorov, päť sedacích súprav, dve spálne, sedem nábytkových stien, detskú izbu a jeden Jeep Cherokee. To všetko za 1 000 283 Sk, pričom mesačný príjem za jeho prácu v parlamente bol napríklad v roku 1998 aj s príplatkami 40 000 korún.

P. S. Na dverách "chalupy" v Kalinove nemal Dušan Macuška donedávna menovku, ale skvel sa tam nápis: "Dobrí ľudia". (dam)