Pár sekúnd pred uplynutím štvorminútového predĺženia na rozmočenom petržalskom trávniku zľahlo všetkých osemnásť (traja sa sprchovali predčasne) futbalistov v kontrastných emóciách. Domáci si spytovali svedomie za osudný výpadok každý na svojom poste, naradostení Ružomberčania naskákali v stredovom kruhu na šťastného strelca vyrovnávajúceho gólu Šafranka. "Šťastný koniec sme si zaslúžili. Vytvorili sme si štyri pekné šance. Som rád že tretí slušný výkon na bratislavských štadiónoch sme zavŕšili aj bodovým ziskom. Keď sme premárnili šance, nedúfal som veľmi, že ešte dáme gól. Tak to vo futbale chodí, keď urazíte šťastenu. Petržalka navyše po získaní náskoku dobre bránila. Som spokojný s nasadením hráčov, išli až do kŕča," komentoval tréner Ružomberka Ladislav Jurkemik. Jeho mladší kolega Vladimír Weiss v zásade súhlasil: "Čobej nás len v prvom polčase trikrát podržal, žiaľ, vo futbale sa stáva aj to, čo jemu. Po zápase mal v kabíne najhlbšie hlavu v dlaniach, ale povedal som mu, že život ide ďalej. Nebola to však iba jeho dekoncentrácia. Strelec chodil okolo strelca Šafranka ako námesačný… Tiež môžem svojich hráčov pochváliť za bojovnosť, no slabší boli po taktickej stránke. Vystríhal som ich, čo dokáže rýchly Mydliar, aby sa nehrnuli bezhlavo dopredu, ale aj tak to so sklonenými hlavami robili. Rozhodcovia sú tragédiou slovenského futbalu. Nevravím, že chyby nerobíme aj my, ale dnes všetkým trom chýbal cit pre hru. Zväzoví funkcionári by si to mali všimnúť a niečo s tým robiť." V. Weiss narážal aj na situáciu okolo neuznaného Tomášovho gólu, L. Jurkemik sa však v tomto náhľade líšil: "Rozhodca ho neuznal správne. Predchádzal mu Tomášov úder, ktorým Laurinovi zlomil nos."
VOJTECH JURKOVIČ
