Rusko je prezidentskou republikou, kde sa postavenie prezidenta podobá úlohe cára. Vláda väčšinou len vykonáva jeho rozhodnutia, samostatne rieši len menej závažné problémy a pre istotu sa neustále radí s prezidentskou administráciou. Parlament síce navonok požíva väčšiu samostatnosť, ale jeho možnosti sú značne obmedzené. Posledné slovo pri schvaľovaní zákonov má opäť prezident. V prípade sporu ústavný súd, ktorý však, i keď oficiálne nezávislý, vo väčšine prípadov rozhoduje podľa pokynov prezidenta. I keď v poslednom čase Jeľcin prestal absolutisticky riadiť ekonomickú politiku, kontroluje bezo zvyšku ministerstvo zahraničia a všetky ťažiskové ministerstvá vrátane ministerstva spravodlivosti a federálnej služby rozviedky. Sám menuje a odvoláva ich šéfov, takmer bezvýhradne určuje kádrovú politiku. Premiéra môže menovať len so súhlasom Dumy, ale ak poslanci trikrát odmietli jeho návrh, prezident jednoducho Dumu rozpustí a posadí do čela vlády, koho chce.
Otec národa, všemocný vodca, hlava federatívneho štátu i vrchný veliteľ ozbrojených síl v jednej osobe, je volený všetkými občanmi. Jedna osoba môže byť zvolená len dvakrát po sebe, a to vždy na 4 roky. Musí byť najmenej 10 rokov občanom Ruskej federácie a nesmie byť mladší ako 35 rokov. Horná veková hranica neexistuje.
Krajina je riadená z Kremľa, veľkolepého sídla ruských vládcov tohoto storočia v centre Moskvy. Zaujímavé je, že každý nový vodca národa si vyberá svoj kabinet. A tak Boris Jeľcin nesedí v rovnakej miestnosti, odkiaľ kedysi riadil štát Stalin či Brežnev. Zato všetkým žiarili nad hlavou červené päťcípe hviezdy z pravých rubínov, ktoré dodnes zdobia kremeľské veže a pripomínajú, že kedysi sa práve odtiaľto šírili myšlienky generálnych tajomníkov a ideológov komunizmu. Rovnako, ako sa mení prezidentský kabinet, mení sa i prezidentský automobil. Boris Jeľcin si obľúbil BMW. Okrem toho hlava štátu má právo využívať niekoľko vládnych "dač" a sanatórií roztrúsených po celej krajine. Súčasný prezident jazdí najradšej do sídla v Karélii. Berie so sebou manželku a dcéry s vnúčatami. Rodina Jeľcina má v Rusku zvláštnu pozíciu a termín "semja prezidenta" sa stal technickým pojmom označujúcim jedno z mocenských centier. Prvá dáma je však v pozadí, rolu najvplyvnejšej ženy hrá dcéra a zároveň poradkyňa prezidenta. Manželka Naina je telom i dušou starostlivá ruská mamička, ktorá má rada svojich vnukov a bojí sa o zdravie muža. Oficiálne nie je jej postavenie nijako špecifikované okrem toho, že ju sprevádza ochranka a s ostatnými prvými dámami, ktoré prichádzajú so svojimi mužmi na návštevu, chodí po detských domovoch a výstavných sieňach. Oficiálny plat hlavy štátu nie je obzvlášť vysoký - mesačne základný príjem predstavuje niekoľko sto dolárov. Ale nikto presne nevie, koľko dostáva prezident v skutočnosti, lebo systém najrôznejších prídavkov, výhod a doplatkov je v Rusku taký rozvetvený a komplikovaný, že sa v ňom nevyzná ani ten, kto ho vytvoril. Vlani však prezident bol až zhruba na piatom mieste, čo do výšky oficiálneho príjmu. Bohatší ako on boli napríklad šéf štátnej daňovej služby či predseda Dumy.
O tom, čo bude s prezidentom po odchode do dôchodku, sa teraz v Rusku rokuje. Parlament by mal prijať zákon, ktorý by zaručoval bývalým vodcom materiálny dostatok, ale i bezpečnosť, imunitu a napríklad čestnú doživotnú funkciu člena hornej komory parlamentu. Zatiaľ sa osud každého exprezidenta riadi rozmarmi jeho nástupcov. A tak napríklad prvý a posledný prezident ZSSR Michail Gorbačov sa po odstúpení z funkcie tešil množstvu materiálnych výhod, ako je automobil so sprievodom a vládna "dača", ale Jeľcin mu postupne väčšinu výhod odobral. Teraz premýšľa o sebe a obáva sa, aby s ním jeho nástupca nezaobchádzal rovnako ako on s Gorbačovom.
PETRA PROCHÁZKOVÁ
Agentúra epicentrum Moskva
