Vo viacerých aspektoch sa pohľad Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) na stav slovenského bankového sektora od roku 1996 významne nezmenil. Týka sa to predovšetkým slabých stránok tohto segmentu finančného sektora. Obavy OECD vyplývajú z ešte stále dominantného postavenia dvoch veľkých, štátom kontrolovaných bánk - Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne - ktorých celkové aktíva dosahujú až 40 % z aktív komerčných bánk pôsobiacich na Slovensku a ktoré stále vykazujú nevyhovujúcu štruktúru svojho úverového portfólia. Ich potreby sú spoločné - reštrukturalizácia a následná rekapitalizácia spojená s privatizáciou. V súvislosti so zvýšenou potrebou tvorenia rezerv a opravných položiek bolo možné predpokladať, že obe banky pristúpia k podstatne konzervatívnejšej úverovej politike, kombinácia expanzívnej fiškálnej politiky a prísnych menových podmienok však vytvorila spomenutým bankám možnosť (a nutnosť) investovať do vysokovýnosných bezpečných štátnych cenných papierov na úkor rozširovania tak potrebných úverových aktivít v súkromnom sektore.

Napriek takémuto vývoju zaznamenal domáci bankový sektor podľa OECD niekoľko krokov vpred. Významným pokrokom je pokračujúci pokles podielu štátom kontrolovaných bankových domov na trhu a to na úkor súkromných finančných inštitúcií, často so zahraničnou kapitálovou účasťou. Táto skupina bánk vo všeobecnosti vykazuje vyššiu mieru ziskovosti, nižší objem klasifikovaných úverov, ako i zdravé hospodárenie. Podľa OECD posledné oficiálne údaje o vývoji problémových úverových portfólií štátom kontrolovaných bánk naznačujú, že i v týchto prípadoch je vývojový trend pozitívny, otázkou však ostáva reálny stav v týchto bankách. OECD preto zdôrazňuje možnosť skreslenia oficiálnych údajov a kladie otázku, či vykazované štatistiky v adekvátnej miere odzrkadľujú riziká a neistoty spojené s hospodáreniami príslušných bankových domov, alebo či niektoré riziká neboli presunuté z účtovníctva bánk napr. do rizík štátneho rozpočtu. Jednou z hlavných priorít hospodárskej politiky novej vlády je preto i podľa OECD práve reštrukturalizácia a revitalizácia slovenského bankového sektora.

Aktuálne trendy v bankovom sektore SR: pokles podielu štátnych bánk na trhu

V súvislosti s analýzou domáceho bankového sektora rozdelila OECD vo svojej najnovšej analýze slovenskej ekonomiky banky do piatich skupín.

Skupina 1 - tri banky v procese reštrukturalizácie, predstavujúce 47-percentný podiel na celkových aktívach slovenských bánk. V tejto skupine sú dve veľké banky, každá s viac ako 20-percentným podielom na celkových aktívach sektora - Všeobecná úverová banka, v ktorej je štát vlastníkom 54 % akcií a Slovenská sporiteľňa, v ktorej je štát 100-percentným majiteľom. Treťou bankou v tejto skupine je Investičná rozvojová banka (so 6-percentným podielom na celkových aktívach sektora) a v ktorej 35 % patrilo v čase uvalenia nútenej správy (december 1997) štátu prostredníctvom Fondu národného majetku SR,

Skupina 2 - 18 súkromných bankových inštitúcií s komplexnými licenciami centrálnej banky. Ich podiel na celkových aktívach bankového sektora SR predstavuje 36 %. Z uvedeného počtu je 12 bánk s čiastočnou (min. 10-percentnou) alebo 100-percentnou zahraničnou kapitálovou účasťou predovšetkým z Českej republiky, Rakúska, Holandska a Nemecka,

Skupina 3 - dva špecializované bankové domy špecializované na sporenie, obe so zahraničnou kapitálovou účasťou a kontrolujúce 5 % z celkových aktív bankového sektora SR,

Skupina 4 - dve špecializované banky úplne vlastnené štátom s 3-percentným podielom na celkových aktívach. Konsolidačná banka bola založená v roku 1991 (neskôr sa rozdelila na dve samostatné inštitúcie v ČR a na Slovensku) a jej úlohou bolo prevzatie zlých úverov z obdobia spred roku 1990, Slovenská záručná a rozvojová banka bola tiež založená v roku 1991 s úmyslom podpory súkromného podnikateľského sektora,

Skupina 5 - štyri pobočky zahraničných bánk s 9-percentným podielom na aktívach bankového sektora SR.

Údaje v tabuľke naznačujú pokračujúci pokles podielu štátom kontrolovaných bánk na trhu a to už od začiatku sledovaného obdobia. Ich podiel na celkových aktívach bankového sektora je v súčasnosti pod úrovňou privátnych bánk, pričom ešte v závere roku 1993 bol tento podiel 70 % v prospech štátnych bankových domov. Najrýchlejšie zmeny zaznamenali banky, definované OECD v Skupine 2. Za prvých 9 mesiacov uplynulého roka sa ich úhrnný podiel na celkových aktívach sektora zvýšil z 31 na 36 %. Korešpondujúci trend je evidentný aj vo vlastníckej štruktúre, kde podiel verejného sektora (t.j. portfólia Fondu národného majetku SR, ministerstiev a štátnych spoločností) poklesol k ultimu roka 1997 na 36 %. Podiel zahraničného kapitálu dosiahol takmer 40 % a to prakticky vo všetkých prípadoch bánk definovaných v skupine 2, 3 a 5.

Bankový sektor SR je podľa OECD približne vyrovnaný medzi problematickými bankami (v skupine 1) a relatívne vysokým počtom súkromných bankových domov so značnou účasťou zahraničného kapitálu, vykazujúcom najlepšie známky hospodárskeho zdravia. Túto rovnováhu ilustruje napr. skutočnosť, že rastúce straty štátom kontrolovaných bánk boli sprevádzané rastom ziskovosti súkromných inštitúcií, ktoré v roku 1997 dosiahli priemernú rentabilitu kapitálu 15 % a priemernú rentabilitu aktív okolo 1 %.

Napriek uvedeným vývojovým tendenciám varuje OECD pred rizikami spoločnými pre všetky banky pôsobiace na Slovensku. Ako vyplýva z grafu, rozdiel (spread) medzi úročením krátkodobých úverov a úročením vkladov sa zvýšilo zo 4 až 5 percentuálnych bodov v roku 1996, na 6 až 8 percentuálnych bodov v nasledujúcom roku. Na takýto vývoj upozornila OECD i vo svojej predchádzajúcej analýze slovenskej ekonomiky (september, 1996) s tým, že môže ísť o dôsledok obmedzenej konkurenčnej súťaže v niektorých segmentoch bankového sektora. Ako príklad uvádza OECD Slovenskú sporiteľňu, ktorá stále donominuje s 50 percentami na trhu vkladov domácností, hoci i tento podiel vykazuje klesajúcu tendenciu. Takéto rozdiely však nie sú ojedinelé, podľa predchádzajúcich štúdií uvedené rozdiely - až dvojnásobne vyššie v porovnaní so západnými normami - sú spoločné pre viaceré krajiny strednej a východnej Európy. Nárast rozdielu marží v roku 1997 (ako to ilustruje graf) môže podľa OECD odzrkadľovať fenomén rýchlejšej adaptácie podmienok poskytovania krátkodobých úverov na sprísnenú menovú politiku centrálnej banky, kde sadzby na trhu vkladov reagujú až s určitým oneskorením. Vysoké marže však vo všeobecnosti pomohli zlepšiť finančnú situáciu slovenských bánk, ktoré v prípade veľkého objemu klasifikovaných úverov získali lepšiu východiskovú pozíciu pri tvorbe rezerv a opravných položiek.