V Českej republike sa stáva už pomaly zvykom, že sa o oživenie ustrnulého dialógu medzi politickými stranami snaží - presne v duchu masarykovskej tradície - prezident. V sobotu sa na Havlovo pozvanie stretnú pri okrúhlom stole predsedovia ČSSD, Únie slobody, KDU-ČSL a mimoparlamentnej ODA. Pozvánku od bývalého disidenta ani tentokrát nedostali zástupcovia komunistov. Klausova ODS Havlovu iniciatívu dvakrát odmietla.
Okruh problémov je jasný: je potrebné urýchlene nájsť konsenzus v otázkach národných záujmov. K tým patrí prípadné vyslanie českých vojakov do Kosova, ale aj otázka nedostatočného tempa v plnení kritérií na prijatie do Európskej únie. Už v júli sa začne vypracovávať nová správa o pripravenosti kandidátov na vstup do EÚ a česká vláda sa aj napriek varovaniam z Bruselu dostáva v navrhovaní a schvaľovaní nových zákonov do časovej tiesne. Menšinová sociálnodemokratická vláda ani po ôsmich mesiacoch neprišla s účinným receptom, ako vyviesť krajinu z ekonomickej krízy, na svoju reformu už dlho čaká penzijný a daňový systém a privatizácia bánk sa opäť spomaľuje. Nespokojnosť so súčasnou politickou situáciou vyjadruje podľa najnovších prieskumov verejnej mienky už takmer osemdesiat percent Čechov.
Je naozaj ťažké presadzovať razantné zmeny v krajine, ktorá je vedená menšinovou - a teda slabou - vládou. Aj keď opozičná zmluva vládnucej ČSSD s ODS vytvára na prvý pohľad stabilné politické prostredie, konštelácia politických strán nedáva nádej, že si vláda, ktorá nemá parlamentnú väčšinu, sama poradí s problémami. Je málo pravdepodobné, že sa Zemanovmu kabinetu v situácii, keď musí s námahou vyjednávať parlamentnú podporu pre každý vládny návrh, podarí bez prieťahov presadiť stovky nových zákonov, ktoré EÚ požaduje.
Ochotu riešiť vecné problémy však doteraz nedala najavo ani opozícia, vyčkávajúca, že sa kabinet Miloša Zemana znemožní sám. Ako inak možno interpretovať vyhlásenie podpredsedníčky ODS Libuše Benešovej, ktorá neúčasť svojej strany na schôdzke s prezidentom odôvodnila slovami: "My teraz nie sme v situácii, keď je tu nejaký problém, ktorý by bolo potrebné týmto nadštandardným spôsobom riešiť." Jiří Pehe, poradca prezidenta pre vnútropolitické otázky, vidí v Klausovom odmietnutí aj iný, oveľa prozaickejší dôvod - urazená samoľúbosť. Dlhodobý konflikt medzi Hradom a politickými stranami, ktorého je Václav Klaus hlavným protagonistom, tak dostáva nebezpečné kontúry. Havel už niekoľkokrát dokázal, že je schopný prispieť k zlepšeniu komunikácie na politickej scéne. Taktizovanie druhej najväčšej parlamentnej strany však Českú republiku zo slepej uličky tak skoro nevyvedie. EVA GRUBEROVÁ, Praha
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
