Diskusia na tému odísť, či neodísť z okupovaného úzkeho pásu územia na juhu Libanonu, miesta posledného aktívneho izraelsko-arabského frontu, je hádam taká stará ako samotná okupácia. Jedni sa pýtajú, aký má význam vystavovať izraelských vojakov bombám povstalcov z Hizballáhu, keď severné izraelské územie asi tisícka izraelských vojakov pred ich kaťušami aj tak neochráni. Druhí tvrdia, že skončenie okupácie libanonského územia ešte nemusí nutne zbaviť Hizballáh motivácie bojovať ďalej. Tento rok prišlo o život sedem izraelských vojakov - všetci vo dvoch incidentoch minulý týždeň. Konflikt sa vyostril po tom, čo v nedeľu prišiel o život izraelský generál spolu s troma vojakmi a novinárom, desiatky tisícok civilistov na oboch stranách strávili noc na pondelok v krytoch. USA situáciu nazvali "krízou" - tri mesiace pred voľbami prišla izraelskému premiérovi dosť nevhod.
Benjamin Netanjahu, ktorý sa aj v iných otázkach prejavoval počas svojej premiérskej dráhy ako politik snažiaci sa udržať status quo tak dlho, ako sa dá, bol totiž nútený reagovať. Verný svojej povesti, rozhodol sa pre obe možnosti zároveň - výstrahu povstalcom i prísľub hľadať možnosti pre budúci odchod izraelských jednotiek z libanonského územia. Napokon, nielen izraelský premiér, ale aj ostatní kandidáti májových parlamentných volieb, ktorí doteraz tému Libanonu v kampani veľmi nevyťahovali, a ak, tak len všeobecne, vyhlasovali, že súčasná situácia je neudržateľná, boli postavení pred rovnakú výzvu.
Netanjahuov oponent zo Strany práce Ehud Barak tvrdí, že ak bude zvolený, do roka bude možné z južného Libanonu odísť a židovský štát pristúpi na intenzívne rokovania so Sýriou. Šéf ľavice sa nie nadarmo odvoláva na Damask. Dosiahnutie stavu, za ktorého bude Bejrút garantovať bezpečnosť svojich južných hraníc a Sýria už nebude podporovať povstalcov z Hizballáhu, je totiž veľmi úzko späté s otázkou Golanských výšin na hraniciach so Sýriou, okupovaných Izraelom tiež z bezpečnostných dôvodov.
Na izraelsko-sýrskych hraniciach už veľmi dlho vládne pokoj, no Damask vďaka svojmu vplyvu drží v rukách kľúč k riešeniu situácie na izraelsko-libanonskom fronte. Kým vodcovia izraelskej ľavice a centristov (Jicchak Mordechaj) chcú začať riešiť tento problém práve tu, podľa súčasného ministra zahraničných vecí Ariela Šarona by izraelským šanciam na rokovaniach o mieri so Sýriou mohlo uškodiť, keby Damask používal libanonskú kartu.
Konflikt v Libanone má tri riešenia - vojenské, mierové a žiadne. To prvé je v súčasnosti krátko pred voľbami veľmi nepravdepodobné. Bejrút aj Damask žiadajú bezpodmienečný odchod izraelských vojakov v súlade s rezolúciou OSN č. 425 z roku 1978, pričom - a to je Netanjahuova pozícia - Izrael neochvejne opakuje svoju podmienku: najskôr bezpečnostné záruky, až potom odchod. To tretie - mikroútoky v bezpečnostnej zóne - však už izraelská verejná mienka tolerovať nechce.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
