Nadmerný objem štátnych garancií je dôsledkom megalomanských projektov v energetickej oblasti, ktoré realizovala predchádzajúca vláda. To, že ich skutočne musí platiť štát z rozpočtu, je zasa dôsledkom nepremyslenej energetickej politiky, ktorú táto vláda realizovala. Dva subjekty, ktoré majú najviac úverov garantovaných štátom (Slovenské elektrárne a Vodohospodárska výstavba), investovali tieto peniaze predovšetkým do výstavby energetických stavieb - Atómová elektráreň Mochovce, Vodné dielo Gabčíkovo, Vodné dielo Žilina.

To však neznamená, že by tieto projekty boli zle zostavené. Už v roku 1996 totiž Slovenské elektrárne žiadali postupne zvyšovať ceny energie. Už vtedy upozorňovali, že ak vláda nebude tieto ceny zvyšovať, môžu sa elektrárne dostať do platobnej neschopnosti. A to sa aj stalo. V dôsledku politických tlakov vláda ceny elektriny nezvyšovala, a tak sa veľké investičné projekty stali nevyfinancovateľné.

Opätovne sa potvrdilo, že ekonomiku a reč čísel žiaden politik neoklame. To, čo nemuseli v minulosti občania zaplatiť na cenách energie, musia dnes platiť na daniach - aby sa potom z týchto daní mohli oplatiť úvery Slovenských elektrární. Rozdiel je len v tom, že rozpočet musí tieto problémy riešiť práve v čase, keď má množstvo iných a určite dôležitejších problémov. A úvery sa platia aj s úrokmi.

Čísla sa však oklamať nedajú. A práve to by si mala uvedomiť aj súčasná vláda, ktorá sa v mnohom podobá tej predchádzajúcej. Ceny elektrickej energie sa zvyšujú iba postupne. Vláda akoby nechápala, aké rázne riešenie si situácia vyžaduje. To však nie je až taký problém, že namiesto jedného problému sa tu rodí ďalší, omnoho zložitejší. Železnice SR totiž stále robia pre štát služby, za ktoré im štát platí iba časť skutočnej ceny. Onedlho budú stav na železniciach a ich zadlženosť rovnako vážnym problémom, akým sú dnes problémy elektrární a VVB. Ibaže opäť sú politici hluchí a železniciam neplatia.

DUŠAN DEVÁN