za ktoré ručí, totiž rastie geometrickým radom. Ešte v roku 1995 to bolo zhruba 2,7 mld Sk. O rok neskôr už 4,1 a v roku 1997 už 4,9 mld Sk. Minulý rok vyskočila suma splatných úverov na 10,6 mld Sk a tento rok je to 11,9 mld Sk. Ani tu sa však enormný rast splatných úverov nekončí. Na budúci rok dosiahne minimálne 16,9 mld Sk.

Vláda odhaduje, že z objemu 11,968 mld Sk úverov splatných v tomto roku bude musieť z rozpočtu zaplatiť 4,1 mld Sk. To by znamenalo, že štát musí platiť viac ako tretinu úverov, za ktoré prebral záruky. Ak by sa tento trend nezmenil, na budúci rok by to bolo už viac ako 5,7 mld Sk. S niektorými z nich sa už nedá nič robiť. Štát musí napríklad v tomto roku zaplatiť 538 mil. Sk za Calex Zlaté Moravce. Rovnako bude zrejme musieť splatiť 240 mil. Sk za ZŤS Martin, 252 mil. Sk za Solivary Prešov, 316 mil. Sk za úvery Chemicelulózy, š. p., Žilina či 72 mil. Sk za dlhy Imuny Šarišské Michaľany.

To sú však len "malé ryby". Horšie je to s nesolventnými štátnymi podnikmi. Medzi ne patria najmä Slovenské elektrárne, Vodohospodárska výstavba či Železnice SR. Nie príliš potešiteľným je aj finančný stav Slovenského plynárenského priemyslu, situácia však nie je až natoľko zlá, aby tento podnik nebol sám schopný splácať svoje dlhy. Pre štátny rozpočet sú však práve tieto riziká z hľadiska garancií najdôležitejšie. Tento rok sú totiž splatné úvery Slovenských elektrární v objeme takmer 4 mld Sk a úvery Vodohospodárskej výstavby za vyše 1,1 mld Sk. Ak sa tieto dve firmy nedostanú zo súčasnej platobnej neschopnosti, výdavky štátu na záruky za súkromné firmy budú oveľa vyššie, ako sa doteraz predpokladalo. Okrem toho sú tu úvery Železníc SR. Z nich je splatných tento rok viac ako 3 mld Sk. Tento podnik je však absolútne platobne neschopný a nemôže splácať úvery inak ako prijímať nové. Preto mu vláda plánuje aj v tomto roku udeliť garancie.

Situácia s však neupokojí ani po vyriešení tohtoročných rizík. Na budúci rok budú totiž splatné úvery Vodohospodárskej výstavby v objeme prevyšujúcom 7 mld Sk, úvery elektrární za viac než 4 mld Sk a úvery železníc za 1,3 mld Sk. Okrem toho tu aj naďalej budú záruky za firmy ako ZŤS, Calex, či Solivary, ktoré budú aj naďalej zaťažovať výdavky rozpočtu.

Odborníci sa preto domnievajú, že riešenie týchto rizík by malo byť jednou z priorít rozpočtovej politiky. Zabezpečeniu platobnej schopnosti Slovenských elektrární a Vodohospodárskej výstavby by sa mala podriadiť cenová politika v oblasti energetiky a dotačná politika dopravy by mala rátať s tým, že ak sa v tomto roku nedotujú v dostatočnej miere straty ŽSR, o niekoľko rokov bude musieť štát platiť úvery za túto firmu - aj s úrokmi.