Ústredná referendová komisia zohrala v prípade referenda kľúčovú úlohu. Vnímali ste to už vtedy ako zlom v slovenskej politike?
"Áno. Nejaký veľký odpor ľudu sa síce okamžite nekonal a vyzeralo to tak, že Mečiar dosiahol svoje, ale ja si myslím, že práve na zmarenom referende Mečiar prehral voľby. My v referendovej komisii sme už vtedy cítili, že sme ten boj vyhrali, keď sme nepodľahli brutálnemu nátlaku moci."
Kedy sa to zlomilo?
"Keď nám dva dni pred referendom priniesli správu TASR, podľa ktorej Ústavný súd vyhlásil niečo o protiústavnosti v súvislosti so štvrtou otázkou. Samozrejme, bez odôvodnenia, v ktorom pritom Ústavný súd potvrdil, že referendum sa má konať so štyrmi otázkami. Vtedy sme mali namále, pretože v tom okamihu zaváhali aj viacerí z tých, ktorí boli dovtedy na našej strane."
Kto to zvrátil?
"Člen komisie z KDH, ja a ešte jeden člen komisie. Trvali sme na tom, že nejaká správa TASR nie je pre nás určujúca, lebo rozhodujúca je ústava a rozhodnutie prezidenta."
Uznesenia komisie prechádzali vždy o jediný hlas. Váhal niekto z ôsmich statočných?
"Ani nie. Niektorí trochu váhali pri našom podaní trestného oznámenia na ministra Krajčiho. Aj to však napokon prešlo."
Dnes sa však aj v slušných novinách objavuje tvrdenie, že budúca hlava štátu by mala rozlišovať medzi Krajčim a Lexom, čím sa zrejme myslí možnosť amnestie. Je Krajčiho zmarenie referenda natoľko menej vážne než činy Ivana Lexu?
"Ja považujem Krajčiho čin za veľmi vážny. Siahol na jedno zo základných politických práv občanov, na právo voliť a rozhodovať v referende."
ŠTEFAN HRÍB
(Celý rozhovor s Kálmánom Petőczom vychádza v najnovšom čísle týždenníka Domino fórum)
