dobrovoľných kódov správania a etiky definujú spolu tak spôsob a formu vzájomnej interakcie finančných inštitúcií na trhoch, ako aj úlohu a postavenie vlád a regulačných orgánov. Vo svojom vystúpení v New Yorku to v závere uplynulého týždňa vyhlásil výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Michel Camdessus. Uvedené požiadavky však podľa neho na nadnárodnej úrovni citeľne chýbajú a ich splnenie je preto hlavným cieľom súčasných snáh o reformu globálnej finančnej architektúry. "Žiadne nové mašinérie, žiadne masívne finančné intervencie, ale pre všetkých finančných hráčov - súkromných a štátnych: lepšie správanie a praktiky založené na vyššej transparentnosti a spolupráci," podčiarkol svoju výzvu M. Camdessus. Požiadavku stransparentnenia adresoval tak jednotlivým vládam, od ktorých sa očakáva najmä poskytovanie včasných a kvalitných informácií, ako aj privátnym organizáciám, ktoré by si mali osvojiť medzinárodne používané a uznávané účtovné a audítorské štandardy. Nedávne krízy transformujúcich sa ekonomík (juhovýchodná Ázia - 1997, Rusko - 1998 a Brazília - 1999) boli podľa šéfa MMF dôsledkom skratov vyplývajúcich z globalizačných trendov. Badateľný pokrok na svetových kapitálových trhoch, podporený stále modernejšími technológiami a sofistikovanejšími finančnými nástrojmi, viedol podľa neho k príliš silným "vpádom" voľného kapitálu na trhy transformujúcich sa ekonomík. Tieto rozhodnutia však boli často založené na nesprávnych odhadoch možných rizík zo strany nadnárodných investorov. Viaceré transformujúce sa krajiny sa v minulosti snažili v maximálnej miere liberalizovať svoje devízové režimy v snahe o získanie výhod vyplývajúcich zo zintenzívnenia konkurenčnej súťaže a nižšie úročeného zahraničného kapitálu. Podľa MMF však tempo takéhoto postupu často nezodpovedalo makroekonomickej pripravenosti jednotlivých krajín.