ím, ani sme nepodali oficiálnu sťažnosť. Chceli sme sa len zhovárať s riaditeľom, prípadne byť konfrontovaní s dotyčnou lekárkou," uviedol Ivan Rybár. "V apríli 1998 prišlo manželke nadránom náhle zle, mala neidentifikovateľné bolesti v hrudi. Röntgenové vyšetrenie aj sonografia boli negatívne a službukonajúca lekárka nás poslala domov s tým, aby som dal manželke valetol proti bolesti, prikladal ľadové obklady a aby sme neskôr išli k obvodnému lekárovi. Keďže poznám manželku, ktorá neplače len tak pre nič za nič a mám prchkú povahu, narobil som krik, vďaka čomu prišiel aj traumatológ. Keď na manželku pozrel, okamžite diagnostikoval poškodenie sleziny s tým, že jej už modral jazyk a hneď ju previezli na operačnú sálu," dodal. Slezinu si pani Rybárová poranila pri dávnejšej autohavárii a keď sa pri domácich prácach udrela, slezina jej napuchla a tlačila na pľúca. Vďaka rýchlemu zásahu traumatológov pani Rybárová prežila. "Keby som nebol taký drzý, neviem, ako by to dopadlo," poznamenal I. Rybár. Podľa jeho slov chceli len, aby si službukonajúca lekárka uvedomila svoju chybu a aby sa zabránilo opakovaniu podobných prípadov. K riaditeľovi nemocnice Jánovi Paškanovi sa ale ani po viacerých urgenciách nedostali. Stretnutie s lekárkou a riaditeľom sa však napokon predsa len uskutočnilo - zásluhou denníka SME a zrejme aj pod tlakom udalostí súvisiacich so smrťou šéfredaktora Karola Ježíka. Ako MUDr. J. Paškan pre SME uviedol, o celom prípade sa dozvedel až od nás. Jeho vtedajší námestník však manželom Rybárovcom poslal list, v ktorom sa uvádza, že pri ošetrení pacientky bol správny postup dodržaný.
ANDREA KADNÁROVÁ
