V okolitých futbalových ligách v Poľsku, Česku, Maďarsku (dokonca aj jednu predohrávku v Rakúsku) odohrali kompletný víkendový program. U nás na piatich štadiónoch hlavní rozhodcovia s loptou pod pazuchou protokolárne vypochodovali do stredového kruhu, aby oficiálne potvrdili, čo sa čakalo už pár dní pred prvým jarným kolom - že terény sú nespôsobilé. Diváci si zabohovali a odišli s dlhým nosom na hubovú polievku k manželkám, ktoré ako vždy mali pravdu - kam sa v tom nečase trepú.

Siliť sa len preto, aby sme sa vyrovnali severnejším Poliakom alebo českému rivalovi, by bola hlúposť. Keď na to nemáme technické vybavenie (vyhrievanie radšej nespomínajme), radšej nehrať, ako przniť futbalovú krásu krasokorčuľovaním v kopačkách a nebodaj sa dolámať, nehovoriac už o nebezpečných chrípkových programoch na tribúnach. Nehrať nie je hanba, absencia desiatich tímov profesionálov vo finále ich pracovného týždňa však na druhej strane obnažuje zrejme najväčšiu bolesť v slovenskom futbale, ktorou je úroveň komunikácie. Bolo by ľahké hodiť vinu iba na zväzových funkcionárov. Zástupcovia superligových klubov si na utorňajšom zasadnutí svojej komisie v Bratislave sami odhlasovali, že hrať sa bude. Sotva ich ovplyvnilo láskavejšia klíma na dolniakoch, každý z nich dobre vie, ako je posunutá vegetácia doma. Víkend potvrdil, že hlasovali neúprimne, lebo podľa ich vlastných prognóz pred prvým jarným kolom vyzeralo až sedem z ôsmich plôch na nie. Vysvetlenia, prečo funkcionári chceli hrať proti zdravému rozumu sú ako to u nás býva, rozmanité. Je všeobecne známe, že v prvých jarných kolách sú vo výhode hostia. Tým ešte nejde bezprostredne o záchranu, domácich však viac bolí predstava akú hlbokú orbu podstúpi ich trávnik. A následné státisícové sumy na jeho reparáciu, ktorá bežne trvá aj do Veľkej noci. Hostia operujú cestovnými nákladmi. Keď sa do toho zamontujú podozrievania na základe bilancie zranených, vzbĺkne roztržka a nedohoda, ako v B. Bystrici. Prešovčania jej vyhodili na oči aj náklady na neplánovaný nedeľňajší obed, domáci sa dušovali, že investovali do prípravy terénu dvestotisíc. Lenže to všetko sa dalo ľahko skalkulovať už v utorok pri spoločnom stole v Bratislave.

V Trnave bol na prvé jarné kolo trávnik super, mrazivejšie však bolo myslenie oboch trénerov. Pritom Dušan Galis i Ján Zachar patria k najnáročnejším. Obaja ocenili špičkové nasadenie, kormidelníkovi košického majstra neprekážalo, že 1. FC chcel dobehnúť (?) v tabuľke jesenného kráľa defenzívnou taktikou, ale v bezgólovom dueli ho napokon uspokojili aj dve šance. To s maximálnym nasadením v intonácii vyhlásil tréner mužstva, ktoré na jeseň pričuchlo k Lige majstrov. V profesionálnom preklade to vyznieva, ako keď zamestnávateľ s dojatím poďakuje podriadenému, že prišiel načas do roboty a vydržal až do fajrontu. VOJTECH JURKOVIČ