v NR SR. Bývalá opozícia sa preto pokúsila prostredníctvom petičnej akcie presadiť priamu voľbu prezidenta občanmi. Prvýkrát v máji 1997 však referendum znemožnilo ministerstvo vnútra a po opätovnej petičnej akcii Mečiarov kabinet po prevzatí prezidentských právomocí referendum vyhlásené ešte M. Kováčom na 19. apríla 1998 zrušil. Vzápätí po Kováčovom odchode z úradu Mečiarova vláda 3. marca 1998 po prevzatí kompetencií hlavy štátu zrušila aprílové referendum, schválila amnestiu vzťahujúcu sa o. i. na zavlečenie M. Kováča ml. do cudziny a májové referendum v roku 1997 a odvolala 28 veľvyslancov SR v zahraničí. Opozícia vtedy konštatovala, že bývalej mocenskej formácii politická situácia bez prezidenta vyhovuje a dokumentovala to aj tým, ako sa Mečiarov kabinet chopil prezidentských právomocí. Cestu priamej voľbe prezidenta otvorilo až prijatie ústavného zákona novým vládnym zoskupením. Približne v polovici mája sa očakáva samotný akt prezidentských volieb. Jeden z iniciátorov petície za priamu voľby hlavy štátu a poslanec SDK I. Šimko SME povedal, že "rok bez prezidenta bol dostatočným varovaním, aby sme sa vystríhali takých ústavných úprav, ktoré nezaručujú bezporuchový chod ústavných orgánov". Na otázku, či si slovenská spoločnosť nezvykla na skutočnosť, že nemá prezidenta, I. Šimko odpovedal: "Nemám tento pocit. Aj ľudí na pustom ostrove by sme sa mohli opýtať, či si na to nezvykli. Treba si však uvedomiť, že funkcia prezidenta nie je samoúčelná. Pánboh zaplať, že sme sa za ten rok nedostali do žiadnej kritickej situácie, ktorá by sa bez prezidenta vyriešiť nedala."