Dušou prudkých zmien i vzostupu zvolenského hokeja je agilný funkcionár Marián Vávra. Vzácny tvorivý typ, neúnavný inovátor, energický podnikateľ, ambiciózny stratég. Sympatickým zvolenským zvykom sa stali výjazdy do bratislavskej kaviarne Olympia, kde novinárov pri tradičnej zmrzline informujú často o prekvapujúcich zmenách na hráčskych i trénerských postoch. Na poslednej "káve" M. Vávra prezradil svoju víziu priblížiť sa futbalovému vzoru - amsterdamskému Ajaxu. "Zostavenie B- tímu, ktorý hráva v I. lige, je perspektívnym krokom. Množstvo hráčov nám po návratoch z hosťovaní časom vráti investície a povedie k ďalšiemu skvalitneniu. O rok chceme konkurovať Slovanu v boji o titul." Politika masívneho `podpisovania hráčov` umožnila Zvolenu, aby po zabezpečení postupu do play off v nadstavbovej časti šetril náklady a poskytol svoje najšikovnejšie korčule do susednej B. Bystrice, ktorej ide o extraligovú existenciu. Zvolenskí diváci však majú logicky čoraz menej pochopenia pre `humanitárnu pomoc`, ktorá im prináša frustráciu zo série 11 zápasov bez víťazstva (naposledy 8. decmbra 1998 doma s Trenčínom 6:3) s druhou hráčskou garnitúrou, a hromadne strácajú záujem o deprimujúce divadlo. Zrejme to nebude ľahostajné ani regionálne profilovaným sponzorom. Súdiac podľa produkcie, akou sa naposledy Zvolenčania plantali na bratislavskom ľade, si zahrávajú s opačnou hrozbou - že raz budú mať viac hráčov, ako divákov.