Albáncami, mnohí Kosovčania vyslovujú obavy, že prieťahy môžu znamenať ďalších mŕtvych v Kosove.
"Tie ďalšie tri týždne len budú stáť životy ďalších ľudí," poznamenala Aferdita Maliqiová, 25-ročná predavačka v Prištine, keď oznámili, že rozhovory budú zavŕšené v polovici marca. "Dovtedy budeme svedkami ďalších masakier," dodala jej kolegyňa Sanije Pilanaová a pripomenula zabitie 45 etnických Albáncov minulý týždeň v dedine Račak. "Račak sa udial, keď (západní politici) začali veci naťahovať," povedala.
Podľa obyvateľov Belehradu nie je nijakým prekvapením, že proces rokovaní sa opäť natiahol. "Očakával som to," povedal Ognjen Pribicevič z belehradského Inštitútu sociálnych vied. "Očakával som, že rokovania sa natiahnu, pretože... nemôžete nájsť politické riešenie problému, ktorý je sto rokov starý." On sám nepredpokladal, že juhoslovanský prezident Miloševič sa podvolí hrozbám bombardovania NATO. "Už nie je `zlatíčkom` USA," povedal.
Vlani v októbri, keď NATO pohrozilo bombardovaním, boli Srbi znepokojení, neskôr však bolo podpísané prímerie. Tentoraz na americké hrozby takmer nereagovali. "Som si istý, že nás nebudú bombardovať, pretože nechcú provokovať Rusko a majú záujem o ruský trh," hovorí Milan (60), úradník belehradského magistrátu. "A ak NATO vstúpi nasilu, určite uvidíme mnoho individuálnych prejavov pomsty civilistov, čo je zbytočné," dodal. Iný politický analytik tvrdí, že "bola silná vôľa a snaha vyriešiť problém relatívne rýchlo, ale... potvrdilo sa, že dokonca i všetky hrozby donucovania nemôžu priniesť riešenie." (REUTERS)
