Riaditeľ tajnej služby V. Mitro predniesol v NR SR 12. februára 1999 správu o činnosti SIS. Denník SME 18. februára priniesol prvú časť Mitrovej správy. Dnes, po jej odtajnení, uverejňujeme pokračovanie tohto dokumentu. Utajené skutočnosti sú v texte vyčiernené.
Bezprostredne po zavlečení M. Kováča ml. do Rakúska boli realizované viaceré opatrenia, ktoré mali zakryť účasť SIS na tejto akcii. Na deň 31. 8. 1995 bolo niektorým príslušníkom vypísané služobné voľno a následne tiež boli poslaní na dovolenky. Určitá časť príslušníkov SIS bola prevelená na akcie mimo Bratislavy, pričom išlo o, aby sa účastníci akcie nedostali do kontaktu s ostatnými príslušníkmi SIS. Viacerí účastníci únosu zmenili svoj výzor i oblečenie, a to napr. tak, že začali nosiť tmavé slnečné okuliare, zmenili účes a nosili čiapky, hoci v tom čase bolo ešte teplo. Dokonca niektorí príslušníci boli preradení mimo Bratislavy. Hromadne sa menili krycie mená príslušníkov SIS a tiež štátne poznávacie značky na motorových vozidlách, ktoré boli použité pri akcii proti M. Kováčovi ml. Niektoré vozidlá použité pri únose boli presunuté ** ********** *** **** ********** a neskôr boli odpredané iným majiteľom. Napr. jedno vozidlo ******* ******* ***** ******** ********** ********** *** ***** *** **** *** *** *** **** ********* ** *********** *** ******** ** * ************** ******* ************ ******* ********* * ******* *** ******* **** ****** *** ***** * ******* ****** *** ***** šesťkrát zmenilo užívateľa v rámci SIS. K najzávažnejšej zmene identity vozidla SIS došlo v prípade Mercedesu 208 D, ktorý bol použitý pri sledovaní M. Kováča ml. *** ******** ******* ********** ******** *** ****** Neskôr boli na vozidle vykonané rozsiahle zmeny a úpravy, aby nebolo možné určiť jeho identitu. Podľa písomných dokumentov SIS vozidlo Mercedes 208 D bolo údajne v noci z 18. na 19. decembra 1995 odcudzené v Michalovciach. Štátne poznávacie značky vozidla boli nájdené o dva dni neskôr v lese pri Michalovciach. Udalosť nebola oznámená polícii. Riaditeľ SIS ** **** ******* ******** ********* ********* *** v rozpore so zákonom o správe majetku štátu rozhodol naďalej ponechať vozidlo až na dobu 10 rokov v evidencii majetku SIS. Existuje dôvodné podozrenie o fingovanej krádeži vozidla, pretože iné písomné dokumenty potvrdzujú, že vozidlo v 4. štvrťroku 1995 už nebolo v prevádzke.
MARENIE VYŠETROVANIA ÚNOSU
Všetky uvádzané opatrenia mali slúžiť aj na marenie vyšetrovania prípadu zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny. Zásadným spôsobom maril policajné vyšetrovanie riaditeľ SIS ** ***** ktorý ignoroval akékoľvek dožiadania orgánov činných v trestnom konaní o zbavenie mlčanlivosti zainteresovaných príslušníkov SIS, ako aj odmietol poskytnúť súhlas k policajnej prehliadke objektu SIS, kde sa nachádzal Mercedes 208 D. Dokonca I. Lexa prostredníctvom ministra vnútra SR ovplyvňoval vyšetrovanie tak, aby nedošlo k odhaleniu účasti SIS na únose. Aktívne spolupracoval s vedením Prezídia PZ SR, ktoré mu poskytovalo aktuálne informácie o priebehu vyšetrovania, vrátane informácií o rozhodnutí vyšetrovateľa o zadržaní podozrivých príslušníkov SIS. Pre prípad, že by došlo k zadržaniu príslušníkov SIS políciou, boli inštruovaní tak, že majú odmietnuť akúkoľvek výpoveď a žiadať o telefonické spojenie s vytypovaným advokátom ***** ********* ** Súčasťou opatrení slúžiacich na marenie vyšetrovania bolo tiež zaradenie vysokého funkcionára SIS ********* ** ****** ********* ** do špeciálneho vyšetrovacieho tímu polície zaoberajúceho sa prípadom zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny.
PROVOKOVALI A NAPÁDALI
V snahe zabrániť vyšetrovaniu kauzy M. Kováča ml. a odhaleniu účasti SIS na tejto kauze boli rozpracované a sledované osoby ako J. Šimunič, P. Vačok, J. Havlát, P. Tóth, R. Remiáš, rodičia a súrodenci O. Fegyveresa a tiež rad ďalších osôb vrátane niektorých bývalých funkcionárov SIS. Ich rozpracovanie bolo zachytené v dokumentoch služby *** ******* ****** ******* * *****. Proti vyšetrovateľovi P. Vačokovi príslušníci SIS zinscenovali provokáciu, ktorou ho chceli skompromitovať a dosiahnuť tak jeho odvolanie z prípadu M. Kováča ml. Dokonca došlo k tomu, že ********* ***** *** ************ ****** * ****** príslušník ********** SIS ***** ** fyzicky napadol redaktora P. Tótha, aby ho zastrašil. Vedenie SIS pripravilo tiež akcie, ktoré mali dokázať, že v prípade zavlečenia M. Kováča mladšieho do cudziny išlo o tzv. samoúnos. Na tento účel bol získaný bývalý policajt Jozef D. a ďalší svedkovia, ktorí falošne vypovedali pred vyšetrovateľom PZ SR a vystúpili aj v STV 1. Podobnému účelu malo slúžiť falošné svedectvo príslušníka SIS Michala P., ale ten odoprel poslušnosť a namiesto falošnej výpovede informoval verejnosť o zámere SIS kompromitovať prezidenta M. Kováča, jeho syna a advokáta J. Havláta. Osobitný význam mala *** akcia SIS s ****** ***** **** * tzv. utajenými svedkami Luborom K. a Milošom L., ktorí vystúpili v programe televíznej stanice VTV, pripravovanom redaktorom Jánom I. Menovaní boli riadení SIS a ich hlavným cieľom bolo presvedčiť bývalého príslušníka SIS Oskara F., aby sa vrátil na Slovensko a zmenil svoju pôvodnú výpoveď v kauze M. Kováča ml. Osobitnú pozornosť venovala SIS osobe Mariána K. v súvislosti s M. Kováčom ml. Okrem iného boli odpočúvané jeho telefonické rozhovory s Petrom K. v Mníchove. V súvislosti s touto osobou treba uviesť, že v Nemecku bol s ním v kontakte vysoký funkcionár SIS ***** ** ****** *** * ***** ******* *** * ****** ** ***** ** ****** *** *** ****** ** * ******* * ************ *** ******* ** Dňa 7. marca 1997 televízna stanica VTV odvysielala reláciu Utajení svedkovia IV s podtitulom Kto naozaj klame, kde bol použitý videozáznam rozhovoru matky Petra K. s Mariánom K., ktorý bol vyhotovený príslušníkmi SIS. Zmysel všetkých aktivít SIS vo vzťahu k Mariánovi K. vyplýval z toho, že Marián K. nebol iba podozrivou osobou v kauze Technopol, ale poznal sa tiež s Oskarom F. a jeho priateľom R. Remiášom.
PREČO ZOMREL REMIÁŠ?
I keď všetky akcie SIS zamerané na utajenie jej účasti na únose a zavlečení M. Kováča ml. do Rakúska boli neúspešné, vedenie SIS sa rozhodlo pokračovať v úsilí nájsť a umlčať Oskara F. Preto vedúci funkcionár SIS ******** ** v januári 1997 vyslal na tajnú misiu do Švajčiarska piatich príslušníkov *************** SIS, ktorí mali vypátrať a zistiť, kde žije, býva a pracuje Oskar F. Príslušníci SIS na letisku v Ženeve po prílete lietadla z Viedne sledovali poslanca Milana K***** a advokáta Jána H******* ktorí sa mali stretnúť s Oskarom F. a jeho priateľkou Adrianou K. Takmer týždeň sledovali Oskara F., aby zistili presnú adresu jeho bydliska. Do akcie bola zapojená aj osoba ************** *** žijúca vo Švajčiarsku. Keď vedúci akcie telefonicky oznámil *********** **, že zistili všetky potrebné údaje o mieste pobytu Oskara F., tento funkcionár rozhodol, že členovia skupiny sa majú vrátiť na Slovensko a vedúci skupiny tam má počkať na príchod inej skupiny ľudí. Pretože členovia skupiny boli presvedčení, že Oskar F. má byť zlikvidovaný, pod zámienkou nedostatku finančných prostriedkov sa celá skupina rozhodla vrátiť do Bratislavy. Pravdepodobne obava týchto príslušníkov SIS, že vo Švajčiarsku dôjde k likvidácii Oskara F., súvisela s tragickým osudom jeho priateľa R. Remiáša, ktorý zahynul pri explózii nástražného systému v jeho motorovom vozidle dňa 29. 4. 1996. Existuje viacero preukázaných skutočností, potvrdzujúcich podozrenie, že v pozadí smrti R. Remiáša bola SIS. Jeho telefón v byte ** ************ *** ** * * ********** bol odpočúvaný SIS od 14. 11. 1995 až do jeho smrti. Súčasne bol sústavne sledovaný * ***** ******* * ****** ***** ******* *** Na účely sledovania bol dokonca využívaný byt príslušníka SIS ********** *** ***** ***** **** *********. Sledovanie Remiáša prebiehalo aj v deň, keď došlo k výbuchu jeho auta. Práve táto skutočnosť, ako aj okolnosti bezprostredne nasledujúce po tejto udalosti posilňujú podozrenia vyslovené na adresu SIS.
V uvedený deň sledovací útvar SIS operovali v niekoľkých skupinách. Neexistuje dokumentácia o ich činnosti, ale iba vyjadrenia jednotlivých príslušníkov **********, ktoré si v niektorých tvrdeniach protirečia. Podľa týchto vyjadrení príslušníci ********** v inkriminovaný večer 29. 4. 1996 boli ubytovaní na troch miestach, a to v Prievidzi, Partizánskom a v Piešťanoch. Dôvodné podozrenie o zakrývaní účasti SIS na smrti R. Remiáša vyvolávajú viaceré skutočnosti. Predovšetkým je to nepravdivá výpoveď pred policajným vyšetrovateľom, ktorú urobili príslušníci SIS ****** ** * ****** ** podľa inštrukcií vedúceho funkcionára SIS ***** ** Vo svojej vykonštruovanej výpovedi použili legendu, že v inkriminovanom čase boli ubytovaní v rodine kolegu a zakryli svoju príslušnosť k SIS. Dokonca ich pripravenosť na krivú výpoveď osobne kontroloval riaditeľ SIS ** ****.
*** ** ALIAS T. GRABNER...
Prípad M. Kováča ml. nebol ojedinelým protizákonným činom, za ktorý nesie zodpovednosť bývalé vedenie SIS. Občania už poznajú väčšinu faktov o tom, že SIS sa aktívne podieľala aj na kompromitácii Biskupského úradu v Banskej Bystrici v roku 1995. Išlo o známu kauzu triptych Klaňanie sa troch kráľov. Na kompromitáciu využila nepriaznivú finančnú situáciu katolíckej cirkvi, ktorá si zabezpečovala potrebné finančné prostriedky aj odpredajom cirkevného majetku. Pri získavaní informácií z Biskupského úradu v Banskej Bystrici mali byť použité informačno-technické prostriedky* **** *********** ******** na Biskupskom úrade, ďalej informačno-operatívne prostriedky *********** *****, ako aj agentúrne vyťažovanie záujmových osôb. Hlavnú úlohu v provokačnej akcii na kompromitovanie biskupského úradu zohral príslušník SIS *** **, ktorý vystupoval ako švajčiarsky štátny občan Thomas J. Grabner. Pod legendou, že má záujem o odkúpenie triptychu, sa v období jún až júl 1995 skontaktoval s umeleckým reštaurátorom Ivanom Š., ktorý bol sprostredkovateľom tohto obchodu pre biskupský úrad. Za účelom získania informácií o osobe, činnosti a kontaktoch Ivana Š. SIS požiadala 11. 7. 1995 Krajský súd v Bratislave o odposluch jeho telefónu, ako aj o priestorový odposluch a priestorové zhotovenie obrazových záznamov v uzavretom súkromnom priestore. Napriek tomu, že súd nesúhlasil so zhotovením obrazového záznamu a s priestorovým odposluchom, príslušník SIS *** ** na pokyn vedúceho funkcionára SIS ********* ** tieto spravodajské úkony vykonal. Na vyprovokovanie predaja triptychu tento funkcionár zabezpečil 13. júla 1995 ******** vysokú sumu z rozpočtu SIS v cudzej mene* * ** *** *** ***. Uvedená suma podľa kurzového prepočtu v tom čase predstavovala 6 400 000 Sk. V súvislosti so záujmom SIS o Biskupský úrad v Banskej Bystrici bolo tiež zistené, že dňa 12. 7. 1995 príslušník SIS **** ** vo večerných hodinách navštívil aj sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici ***** ** ******* so žiadosťou o súhlas na použitie odposluchu telefónu reštaurátora Ivana Š. V písomnom odôvodnení žiadosti bolo uvedené, že ide o veľmi dôležitý štátny záujem * ***** ************* ***** **** * ***** ***** *****. Pretože sudca ***** ** ******* nepovažoval takéto odôvodnenie za dostatočne podložené informáciami, oznámil príslušníkovi SIS, že je potrebné dokladovať písomnú žiadosť, alebo je potrebný osobný rozhovor sudcu s riadiacim dôstojníkom akcie. Sudca ani po rozhovore argumenty príslušníka SIS neakceptoval a predloženú dokumentáciu mu vrátil. Príslušník SIS vystupujúci ako švajčiarsky štátny občan *** ** sa dvakrát stretol s reštaurátorom Ivanom Š. Obe stretnutia sa uskutočnili pod kontrolou ********** SIS. ********** ********** * ********* *** **** ** ****** * ***** **** ********* * ****** **** *** ** * ***** *********** ***** * ******* ********* Podľa vyjadrenia príslušníkov ********** SIS počas priebehu akcie v Žiari nad Hronom boli prítomní vysokí funkcionári SIS ******** ** * ***** ** Pri vyprovokovanom predaji triptychu a dvoch barokových plastík dňa 14. 7. 1995 okrem príslušníkov SIS boli v akcii aj príslušníci PZ SR, ktorí mali za úlohu následne zadržať Ivana Š. Najdôležitejšou úlohou sledovačky SIS bolo zabrániť tomu, aby sa stratili finančné prostriedky SIS, ktoré doteraz neboli SIS vrátené.*
KAUZA SKOŠNIK
V rámci akcií, ktoré organizovala SIS na kompromitáciu politických subjektov, sa realizovala akcia s J. Skošnikom, zameraná na kompromitovanie KDH. Uvedená osoba sa dňa 19. 2. 1997 prihlásila pri vchode do objektu MO SR a žiadala kontakt na Vojenské obranné spravodajstvo. Po schôdzke s príslušníkmi VOS dňa 20. 2. 1997 bol J. Skošnik ubytovaný v bratislavskom hoteli Tourist a na ďalších stretnutiach ho príslušníci VOS vyťažovali k jeho pôsobeniu v Juhoslávii, ako aj o jeho údajných úlohách od nemeckej BND. Dňa 28. 2. 1997 boli poznatky o osobe J. Skošnika odstúpené vedeniu SIS. Dňa 14. 3. 1997 sa uskutočnilo stretnutie príslušníkov VOS s príslušníkmi SIS ******* ** * ********** ** *********** *** * ktorí požadovali od VOS všetky informácie k osobe J. Skošnika a zaujímali sa najmä o charakter jeho stykov s poslancom NR SR J. Čarnogurským. Na základe hĺbkovej previerky VOS prípad uzavrelo s tým, že J. Skošnik je osoba nedôveryhodná, jeho informácie sú zavádzajúce a jeho cieľom je získať finančný prospech a iné výhody. Z iniciatívy SIS sa dňa 2. 4. 1997 uskutočnilo ďalšie rokovanie predstaviteľov VOS s príslušníkmi SIS ******* ** * ********** *** ktorí požiadali o odstúpenie všetkých informácií z VOS príslušnému útvaru SIS. Poznatky o osobe J. Skošnika odstúpilo VOS vedúcemu funkcionárovi SIS *********** ** dňa 8. 4. 1997. V marci 1997 začala SIS rozpracovávať J. Skošnika s cieľom jeho využitia na kompromitovanie KDH. ** ***** **** ******** *********** ****** *********** ********* * *************** **** Podľa vyjadrenia J. Skošnika k jeho prvému kontaktu s príslušníkmi SIS došlo 21. 3. 1997. Na základe poznatkov získaných spravodajským rozpracovaním J. Skošnika realizovali príslušníci SIS provokáciu proti KDH a jeho predsedovi J. Čarnogurskému. Išlo o umiestnenie nástražného výbušného systému na dvoch miestach v Športovej hale na Pasienkoch počas mítingu KDH dňa 24. 3. 1997. Na tento účel boli použité 4 kilogramy priemyselnej trhaviny Danubit. J. Skošnik mal tento čin spáchať na údajný podnet predsedu KDH Jána Čarnogurského. J. Skošnik bol však nepretržite pod dozorom príslušníkov SIS, ktorí ho motorovým vozidlom odviezli z Bardejova a až do 16. 4. 1997 zadržiavali na viacerých miestach na Slovensku v hoteloch, kde bol spolu s nimi ubytovaný ** **** *********** ******** **** ******* ****** ************* ****** V priebehu tohto obdobia sa uskutočnila aj jeho výpoveď pred policajným vyšetrovateľom na Krajskom úrade vyšetrovania PZ v Bratislave, a to na základe podkladov pripravených SIS. Dňa 16. apríla 1997 sa podarilo J. Skošnikovi ujsť z hotela v Liptovskom Hrádku, kde bol ubytovaný s dvoma príslušníkmi SIS. K falošným výpovediam bol J. Skošnik prinútený pod hrozbou, že bude trestne stíhaný za službu v cudzom vojsku, a to predovšetkým za svoju účasť na vojenských udalostiach počas vojny v Chorvátsku.
Vedenie SIS neprejavilo ochotu spolupracovať pri vyšetrovaní podozrenia voči J. Skošnikovi, o čom svedčia nevybavené dožiadania Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru SR v Bratislave, na ktoré riaditeľ SIS ** **** nereagoval. Až po troch urgenciách ** **** Krajskému úradu vyšetrovania PZ SR v Bratislave odpovedal a to v tom zmysle, že odmietol zbaviť mlčanlivosti príslušníkov SIS zainteresovaných na prípade, odmietol poskytnúť fotokópie materiálov o J. Skošnikovi odstúpené *** ************ ********* SIS *********** ** a poprel skutočnosť, že SIS evidovala služobný preukaz ** *** ***, ktorý používal príslušník služby ********* ** ******* ******** ****** ************ * ******* ** ******** ************ *** ******** ****** ** ** *******
PROVOKÁCIE 52. ODDELENIA
Existujú poznatky o tom, že príslušníci SIS sa podieľali na mnohých provokačných akciách, ktoré mali protizákonný charakter. Na viaceré miesta na Slovensku boli na pokyn vedúceho funkcionára SIS ********* ** distribuované provokačné plagáty, na ktorých bol vyobrazený premiér V. Mečiar na šibenici s textom Smrť Mečiarovi! Príslušníci SIS boli inštruovaní, aby akciu vykonali na celom Slovensku v rovnaký čas, pričom používali rukavice. Z provokatérskej dielne SIS pochádza aj podstrčenie drogy do nitrianskej Starej pekárne, kde sa konalo spoločenské podujatie Stálej konferencie občianskeho inštitútu a následne došlo k policajnému zásahu proti údajným dílerom drog. Provokačné akcie pripravovali a realizovali príslušníci špeciálneho útvaru *** ********* *** ********* ********** ************* ***., ktorý podliehal priamo vedeniu služby ********* ********* ******** *. Útvar disponoval najlepšími automobilmi, bol nadštandardne vybavený spravodajskou technikou a tešil sa najväčším privilégiám zo strany vedenia služby. Niektoré aktivity jeho príslušníkov mali až gangsterský charakter, ako napr. podpálenie osobného auta novinára P. Tótha alebo poškodenie auta redaktora TV Nova E. Kordu. Svedectvom arogancie je obliatie poslanca KDH L. Pittnera močovkou, na ktoré nahovorili príslušníci SIS z podnetu svojho nadriadeného istého asociálneho cudzinca, žijúceho v Bratislave. Medzi **** ********* operácie patrilo aj falošné svedectvo o tom, že vysoký funkcionár KDH vyvážal do zahraničia umelecké predmety, čo prezentovala osoba ***** **, ktorá bola predmetom rozpracovania SIS.
KAUZA MARKÍZA
Sotva si možno predstaviť kontraproduktívnejšiu spravodajskú akciu, ako bola tzv. kauza Markíza. Táto televízna stanica si vytvorila významnú pozíciu vo sfére ovplyvňovania verejnej mienky, a preto sa stala predmetom záujmu SIS. Už v jeseni 1997 boli konatelia spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o., Pavol R. a Silvia V. s negatívnym výsledkom lustrovaní v evidenciách *************** SIS. O niečo neskôr Silvia V. podpísala dodatok k zmluve o budúcej zmluve so spoločnosťou Gamatex, s. r. o., podľa ktorého súhlasila so zaplatením zmluvnej pokuty Gamatexu vo výške 80 miliónov Sk, a to od 1. 6. 1998. * *** ******* ****** ** **** *********** ***** ******** ** ** *** ***** ****** *** ***** ******* ******** ***** * *** * **** ***** Dňa 4. 6. 1998 Silvia V. ako konateľka spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o., podpisom zápisnice vyjadrila súhlas s exekúciou majetku tejto spoločnosti. Pri skúmaní podielu SIS na tzv. kauze Markíza nie je zanedbateľný fakt, že jeden z hlavných aktérov kauzy - spolumajiteľ firmy Gamatex ****** ** - bol od roku 1995 sústavne predmetom záujmu SIS. Od januára 1997 je táto osoba stíhaná pre trestný čin podvodu a v roku 1998 bolo stíhanie rozšírené aj o devízový trestný čin. Existujú poznatky o tom, že už v januári 1998 sa príslušník SIS pokúšal ovplyvňovať vyšetrovanie v prospech obvineného. Policajné orgány preverujú podozrivé okolnosti, za ktorých došlo v auguste 1998 - teda v čase, keď prepukla kauza Markíza - k tomu, že spis týkajúci sa vyšetrovania obvineného si bez evidencie vyžiadal nadriadený útvar vyšetrovania. Spis prevzala kpt. Viola C. a bez toho, aby bol zaprotokolovaný, zostal na Krajskom úrade vyšetrovania PZ SR v Bratislave jeden mesiac. Bolo zadokumentované, že dňa 19. 8. 1998 sa vyšetrovateľka kpt. Viola C. a jej nadriadený pplk. Jozef V. stretli s bývalým vysokým funkcionárom SIS ********** **, s ktorým rokovali o zastavení trestného stíhania ******* ** V októbri 1998 sa obvinený po vrátení jeho spisu na základný útvar vyšetrovania preukázal vyšetrovateľovi uznesením o zastavení trestného stíhania, ale odmietol uznesenie vydať z ruky. Neskôr pri ďalšom vyšetrovaní poprel, že disponoval takýmto uznesením, z čoho je zrejmé, že išlo o falzifikát.
SIS disponuje informáciami o tom, že už pred udalosťami v TV Markíza v auguste 1998 Pavla R. sledovali príslušníci *** ********* ********** ************* SIS, teda nie príslušníci sledovacieho útvaru služby. Okrem toho príslušníci SIS lustrovali a monitorovali motorové vozidlá TV Markíza a vyčlenení príslušníci *********** *** ********* udržiavali intenzívny kontakt s novými potenciálnymi vlastníkmi spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o. Existujú poznatky o tom, že príslušníci služby kontaktovali osoby, ktoré sa podieľali na exekúcii a súdnych rozhodnutiach - a tiež organizačne a technicky vypomáhali novým majiteľom Markízy. Zo všetkých doteraz získaných poznatkov možno jednoznačne prezentovať záver, SIS mala eminentný záujem o zmenu vlastníckych vzťahov spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o. a tým aj na zmene charakteru vysielania TV Markíza.
NEZÁKONNÉ ODPOČÚVANIE
Najmä v súvislosti s prípadom únosu M. Kováča ml. SIS praktizovala rozsiahle sledovanie všetkých osôb, ktoré sa snažili objasniť túto kauzu. Ešte rozsiahlejšie rozmery malo používanie informačno-technických prostriedkov (ITP) proti politikom, novinárom, podnikateľom, kňazom a iným občanom, ktorí mali kritický vzťah k vláde. Podľa zákona NR SR č. 46/1993 Z.z. o SIS informačno-technické prostriedky, t. j. odpočúvanie, zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky, vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov možno používať iba v prípadoch súvisiacich s úlohami informačnej služby podľa zákona a iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu. ***** ********* ********* ************ ********** ******** * **** ***** **** ***** ********* ***** ** *** ********* ********* ** ********* * ******* *********** ********* * ********* * ********** *********** ******** *** ** ********* ** ***** ********** * *********** ********* * ********* ******** ** ***** * ******** ** **** ********** ******* ***** Preskúmaním vyše 400 žiadostí uplatnených v rokoch 1995 až 1998 na použitie ITP bolo však zistené, že až 25 % údajov, najmä o záujmových osobách alebo ich telefónnych číslach uvádzaných v žiadostiach, nesúhlasí so skutočnosťou. Skutočné dôvody odpočúvania týchto osôb nie je ľahké dodatočne zistiť, pretože došlo k rozsiahlej skartácii spravodajských spisov. Skreslená je aj samotná evidencia podaných žiadostí o použitie ITP príslušnému súdu. Chýbajú v nej napr. neschválené žiadosti, na základe ktorých sudca upozornil na zistené nezrovnalosti v údajoch. Na odpočúvanie telefónov dávali zákonný súhlas sudcovia Krajského súdu v Bratislave, resp. v príslušných krajských mestách. Často žiadosti vtedajšieho riaditeľa SIS na udeľovanie súhlasu obsahovali vymyslené dôvody, ako napr. tvrdenia, že odpočúvaná osoba spolupracuje s viacerými cudzími spravodajskými službami, alebo nedoložené podozrenia o trestnej činnosti bez konkrétnejších zdôvodnení. Okrem týchto praktík sa v žiadosti niekedy neuvádzalo pravé meno a adresa užívateľa účastníckej telefónnej stanice, čo umožňovalo zakryť záujem o skutočnú osobu, ktorá bola predmetom rozpracovania SIS. Vo viacerých prípadoch bolo zistené, že pod rôznymi inými menami bola snaha získať súhlas o odpočúvanie súkromných telefónnych staníc predovšetkým opozičných politikov a iných osôb, ktoré mali kritický názor na vládnu politiku. Tak tomu bolo napríklad v prípade poslanca KDH J. Čarnogurského alebo poslanca SDĽ P. Kanisa. Odpočúvanie sekretariátov politických strán, nadácií, cirkví a iných inštitúcií bolo kamuflované žiadosťami na mená súkromných osôb, ktoré pracovali v týchto inštitúciách, pričom sa spravidla tiež uvádzali vymyslené dôvody na použitie ITP. Len ako perličku spomeniem v tejto súvislosti, že dňa 1. júna 1998 ********* ********* ***** SIS zaznamenala faxový prenos prednášky I. Mikloša na seminári vo Viedni v dňoch 5. - 7. 6. 1998 Rozšírenie Európskej únie smerom na východ z hľadiska globálnych ekonomických procesov, ktorý sa uskutočnil z účastníckej telefónnej stanice spoločnosti M.E.S.A. 10. Samozrejme, že verejne dostupný text neobsahoval žiadne informácie o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť SR. V niektorých prípadoch výsledky telefonického odposluchu mali priamy dopad na osudy konkrétnych ľudí, čo dokazuje napríklad prípad pracovníčky Stálej misie SR v Bruseli. Keď SIS zachytila v auguste 1995 jej telefonické kontakty s predsedom DU ** **********, riaditeľ SIS ** **** informoval o tom predsedu vlády a odporúčal bezodkladne ju odvolať z Bruselu. Okrem toho odporúčal vykonať previerky telefonických hovorov s identifikovaním telefónnych čísiel účastníkov volaných do SR pracovníkmi všetkých našich zastupiteľských úradov. Odôvodňoval to tým, že takéto telefonické kontakty potvrdzujú podozrenia o únikoch dôležitých informácií, ktoré opozícia využívala proti vtedajšej vláde ** ******** ** ******* ******* ********** *** * ****** ** ****** **** ** ******* **** ***** ******** *********** ** ********* ***** ******* ****** ** *** ********* ******** ******* ******* ******* *** ********* ******* ** ********** ********* ***** ** *********** ************ ******* ************ ** ******* *********** ** ** **** ****** *** ******* ******* *** **** ********* Pokiaľ ide o ITP, služobní funkcionári SIS dbali o to, aby boli zničené evidencie, resp. záznamy o takýchto spravodajských úkonoch. Existujú však poznatky napr. o použití technického zariadenia ** *********** *********** v zasadačke KDH na Žabotovej ulici v Bratislave. Boli pokusy inštalovať ITP v kanceláriách a bytoch niektorých opozičných politikov. Neúspešný bol napr. pokus inštalovať ITP v byte istého opozičného poslanca ** *****. O všetkých zistených prípadoch nezákonného odpočúvania takouto spravodajskou technikou budú informované orgány činné v trestnom konaní.
(Dokončenie zajtra)
