"Nemám výčitky voči svojmu svedomiu, iba smerom k realizačnému tímu a hráčom, ktorých som si vybral. Z morálneho hľadiska som sa však nemohol rozhodnúť inak, chcem ostať sám sebou. Osoba nového prezidenta Františka Laurinca je pre mňa nepriechodná pre akúkoľvek spoluprácu. Nesúhlasím s názorom, že pred konferenciou som hral vydieračskou kartou, keď som verejne deklaroval svoje rozhodnutie odstúpiť v prípade zvolenia F. Laurinca. Cítil som, že je férovejšie to povedať vopred a nie čakať, ako dopadnú voľby a potom odísť, ako to urobil vlani Jozef Vengloš. Navyše som pred konferenciou neforsíroval žiadneho iného kandidáta. Keď som už pri nich, najviac sa mi pozdával Ivan Nemečky z Dubnice, ktorý má úroveň, a predovšetkým nie je zaťažený a prepletený rôznymi vzťahmi a aktivitami so starými členmi výkonného výboru. Sám by však neprivodil zmenu, na to je potrebný razantný prienik progresívnych mladých ľudí.

Mimoriadna konferencia ma sklamala, nielen tým, že sa dá spochybniť regulárnosť volieb bez prezentácie a podobne. Vymenili sa iba stoličky, vznikol nový generálny štáb, ale o vojsku sa nerozpráva. Nový prezident F. Laurinec sa vyjadril, že do nášho futbalového domu zateká. Sedem rokov sa však na tom podieľal aj on. Zrejme bol viac vyťažený súkromnými aktivitami. Ako napríklad tu užasnutý čítam výpis údajov z obchodného registra akciovej spoločnosti Slovenský futbal z roku 1995. Zarazilo ma, že okrem známych mien, ako sú František Laurinec, Gejza Princ a Milan Služanič, v akciovke s obchodným menom Slovenský futbal, a. s., figurujú rakúske mená a viedenské bydliská - predseda predstavenstva Alexander Lupšic, ďalej Peter Kolbl, Stephan Maurice, Andre Hilhouse, Beatrix Schartl. Ja ich nepoznám, neviem, čo urobili pre slovenský futbal... Iste, táto akciovka je už údajne v likvidácii, ale veľa hovorí o vzťahu vyššie menovaných k slovenskému futbalu. S takýmito ľuďmi, ktorí s ním chcú súkromničiť, jednoducho nemôžem. A s novým prezidentom - bývalým riaditeľom policajnej školy - naozaj nie.

Voľby nevyhral futbal, ale Športprogres. Keby som sa stal prezidentom ja, na minútu zruším spoluprácu s takýmto partnerom. Vytvoril by som vlastný marketing, ktorý by ale sedel na zväze.

Veľmi ma mrzí, že sa z nášho futbalu vytratili moji bývalí spoluhráči, ktorých v Belehrade 1976 ovenčili titulom majstrov Európy. V Nemecku sú Beckenbauer, Höness dnes funkcionárskymi pojmami, moji starí kamaráti sú však pasívni. Choré tiež je, keď taká osobnosť, akou je Ján Popluhár, člen výberu sveta, druhý najlepší futbalista na svete vo svojom období, donedávna zbieral po hráčoch dresy a vláčil vaky reprezentantom. To je ponižujúce, dávno mal dostať čestnú funkciu.

V poslednom období som stratil dosť veľa priateľov. Ale vždy je lepšie mať menej naozaj dobrých ako veľa nespoľahlivých. Áno, po reprezentácii stále túžim, ale iba s ľuďmi, ktorým naozaj pôjde o futbal, a nie o súkromničenie a akciové spoločnosti." (ju)