V preklade Ľubomíra Feldeka päť svojráznych sestier dokazuje, že byť mníškou nie je žiadna obeť a že za múrmi kláštora vie byť občas poriadne veselo.

JEANETTE ŠVOŇAVSKÁ, prezývaná Švoňa, sa k herectvu dostala vďaka svojej pani učiteľke, ktorá ju prihlásila do Ludusu, a v ňom Žaneta vyrastala. Bola tu i v časoch, keď sa z neho stalo poloprofesionálne detské divadlo a veľa sa cestovalo po svete. Divadelné vzdelanie nemá, nedokončila však pre divadlo strednú ekonomickú školu. Bratislavčania si ju môžu pamätať z projektov Rýchlokurz geniality a Strapatí gentlemani. Pracovala v Slovenskej televízii, kde sa zoznámila so svojím neskorším manželom a spolu odišli do prešovského divadla - do operety. Odtiaľ putovala do košickej opery, no spolupracovala aj s činohrou. Po asi ôsmich rokoch sa presťahovali do Bratislavy, kde bola dve sezóny v Divadle Astorka. Odtiaľ sa vybrala na konkurz do muzikálu Hair a po jeho úspešnom absolvovaní zostala v Prahe až do minulého roku, keď sa muzikál skončil. Opäť prišla do Bratislavy, živí sa dabingom a Mníšky sú príjemným bonbónikom. Rýdzo ženského osadenstva sa spočiatku bála, ale tu sa vraj zišlo veľmi fajn zoskupenie žien. Napriek exotickému zjavu je rodáčkou z Bratislavy, otec však pochádza z Kene. Ako dieťa túžila byť predavačkou, a to bolo jedno či v cukrárni, mäsiarstve, zelovoci, či drogérii, a uspokojila by sa aj s manželstvom s veľmi bohatým mužom a herectvom. Rodičia nechali výber na ňu a ona sa nakoniec rozhodla pre to posledné. Neje červené a tučné mäso a kapustové fliačky, miluje šampanské, suché vína a minerálku. Zo spisovateľov má rada Michala Viewegha a z hudobníkov Erica Claptona. Z farieb sa jej páčia odtiene jesene plus čierna, oblečenie ležérne a vône parfémov rada mení. Má rada margaréty a georgíny a svoju sučku rotvajlera Akinu. Vie si predstaviť byť mníškou a o celibáte si myslí, po skúsenostiach a dvadsiatich rokoch manželstva, že to nemusí byť také zložité. Za najväčšie "naj" života pokladá svoje tri deti.