. K vyhroteniu vzťahov medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom došlo po privatizácii drevospracujúceho priemyslu a transformácii lesného hospodárstva (v roku 1990). To sa prejavilo v nedostatku drevnej suroviny na piliarske spracovanie, predovšetkým v nedostatku ihličnatej guľatiny. Predstavitelia ZSD argumentujú najmä vysokým objemom vývozu surového dreva.
Ministerstvo pôdohospodárstva SR zastáva názor, že plnú zodpovednosť za súčasný stav tohto odvetvia by mal prevziať manažment, ktorý mal možnosť riadiť privatizáciu odvetvia a ten pripustil jeho nekoncepčný vývoj. Mnohé drevárske podniky boli tunelované.
Ani vývoz surového dreva v minulom roku zďaleka nenaplnil kvóty určené na základe uznesenia vlády SR. Podľa štatistiky Colného riaditeľstva SR vývoz surového dreva v roku 1998 predstavoval 139-tisíc metrov kubických guľatinových ihličnatých sortimentov I. až III. triedy akosti. Tento objem tvorí iba 52 percent vládou určenej vývoznej kvóty v objeme 267-tisíc metrov kubických. Štátne podniky lesného hospodárstva z tohto objemu vyviezli 37-tisíc m3, teda 26 % z celkového vývozu ihličnatých guľatinových sortimentov. Z celkových dodávok štátnych podnikov v týchto sortimentoch smerovalo na spracovanie domácim firmám 96 % drevnej hmoty. Z toho vyplýva, že argumentovanie vysokým vývozom surového dreva do zahraničia zrejme neobstojí, problém bude skôr v neadekvátne vysokom počte drevospracujúcich podnikov (piliarskych závodov) vzhľadom na možnosti a schopnosti lesného hospodárstva.
Neriešenie tejto kolapsovej situácie by podľa Jaroslava Slaného, poslanca Národnej rady SR, znamenalo stratu zamestnania pre asi 20-tisíc ľudí, a to prevažne v podhorských vidieckych oblastiach, bez možnosti ďalšieho zamestnania. Ten ďalej pripustil, že na zlom stave odvetvia sa nemalým podielom podpísala aj korupcia.
Drevospracovatelia vidia východisko z uvedenej situácie v stabilizácii podmienok podnikateľského prostredia (najmä v cenovej oblasti) a v zosúlaďovaní hospodárskych a obchodných politík lesného hospodárstva a drevospracovateľského priemyslu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo budovanie lesnícko-drevárskeho komplexu. Ďalším "záchranným" opatrením by mohlo byť vytvorenie vládnych podporných programov financovania, ako je to v Nemecku či v škandinávskych krajinách.
