Na decembrovej tlačovej besede sa Július Binder, dnes už bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š. p. Bratislava, (VVB) zoširoka vyjadroval k vodnému dielu Gabčíkovo, najmä k ekonomike jeho prevádzky. Novinárov prekvapilo, keď povedal, že v histórii vodného diela nastal veľmi závažný a nepríjemný deň 30. augusta 1994, keď vláda J. Moravčíka uznesením rozhodla, že dovtedy Slovenský energetický podnik, š. p., bude privatizovaný a stanú sa z neho Slovenské elektrárne, a. s. (SE). "Od tohto dátumu verejne protestujem proti tomuto faktu, ktorý sa stal protiprávne," zdôraznil Binder. Odtiaľto sa podľa neho začína odvíjať celý problém financovania Gabčíkova, lebo v SE nerozhoduje štát, ale FNM, čo je rozdiel. Binder dokonca z transformácie SE vyvodil tento záver: Slovenské elektrárne si v dôsledku takéhoto rozhodnutia slovenskej vlády prisvojili majetok Maďarskej republiky a majetok Slovenskej republiky.
PRÍNOSY VODNÉHO DIELA
Na výčitky, že vodné dielo v súvislosti s jeho financovaním spôsobuje ťažkosti štátnemu rozpočtu, Binder zosumarizoval verejnoprospešné prínosy vodného diela. Podľa neho sa vodné dielo už dvakrát zaplatilo, hoci prínosy nie sú v kolonkách štátneho rozpočtu. Okrem jednoznačného príjmu z elektriny, vodné dielo prináša ďalšie prínosy - najmä stabilizáciu dna Dunaja. Ak by vodné dielo nebolo, bolo by treba miliardu, aby sa stabilizovalo dno. Ak by sa to neurobilo, boli by ohrozené oba brehy Dunaja. Spolu s kladnými vplyvmi na životné prostredie to podľa neho prináša 10 miliárd korún ročne. Ďalší prínos je v poľnohospodárstve v dôsledku vyššej hladiny podzemných vôd. Nasleduje funkčnosť bratislavského prístavu, možnosť celoročnej plavby, úspora paliva pri plavení proti prúdu Dunaja, prínosy pri získavaní pitnej vody pri Bratislave.
AREÁL V ČUNOVE POMOHOL
VYHRAŤ SPOR V HAAGU
Najvyšší kontrolný úrad nám vytkol, že sme stavali športový areál v Čunove, uviedol Binder. Ja to poviem otvorene, nebyť Čunova, neviem, ako dopadne medzinárodný súdny spor v Haagu. Sudcovia povedali, že ak by sa malo podľa návrhu Maďarska búrať Čunovo, bol by to nerealistický krok. Celý športový areál stojí menej ako jednomesačná produkcia elektriny vodného diela vo vodnatých mesiacoch. "Je lepšie propagovať Slovensko prostredníctvom rôznych zaplatených inzerátov v časopisoch alebo športovými prenosmi z vodáckych súťaží na pozadí vodného diela?" spýtal sa Binder.
Vodohospodárska výstavba eviduje doteraz vyrobených 13,2 mld kWh elektriny vo vodnom diele Gabčíkovo. Za to VVB dostala od SE niečo vyše 5 mld Sk. V roku 1993 a 1994 nám za jednu kWh SE platili 1 Sk, neskôr prestali platiť úplne. Podľa týchto cien nám do dnešného dňa nezaplatili 5,5 mld Sk, upozornil Binder. Ja som rešpektoval investičné priority v SE dovtedy, kým sa nespustili Mochovce. Dovtedy som pohľadávky voči SE nemedializoval a preklenujúcimi úvermi som riešil finančnú situáciu vo VVB. Keď sa Mochovce spustili, žiadal som od SE vypracovať harmonogram plnenia ich záväzkov voči VVB, tvrdí Binder. Na margo decembrového vyhlásenia ministerky financií Brigity Schmögnerovej o nutnosti zaplatiť za VVB úrok za prijaté úvery, Binder povedal, že za október vodné dielo vyrobilo pre túto vládu, to zdôraznil, 499 mil. kWh elektriny. Netreba, aby niekto dával VVB preklenovací úver, stačí aby za elektrinu SE zaplatili a VVB má splatenú pohľadávku zahraničným veriteľom, povedal Binder. Domnievame sa, že SE získavajú neoprávnený prospech na cudzom zariadení.
V POSLEDNEJ CHVÍLI
Generálny riaditeľ Slovenskej plavby a prístavov, a. s., Ing. Pavel Šesták na otázku SME o režime plavby na dunajskej vodnej ceste, najmä čo sa týka poplatkov, odpovedal: Belehradská konvencia podpísaná v roku 1948 medzi podunajskými štátmi dáva Dunaju charakter medzinárodnej vodnej cesty. Znamená to, že každý signatársky štát udržiava túto vodnú cestu na svoje náklady a plavba je pre ostatných signatárov bezplatná. Šesták potvrdil, že prínosy vodného diela pre plavbu po Dunaji jednoznačne existujú. Pred napustením vodného diela dunajský prúd unášal štrk, v koryte sa vytvárali tzv. štrkové lavice, ktoré spôsobovali nepriaznivé plavebné podmienky. Po tom, čo sa v Rakúsku postavili vodné diela, prísun štrkov po Dunaji ustal, ale začalo sa zahlbovať dno Dunaja. Tým sa začalo obnažovať podložie koryta, boli ohrozené brehové opevnenia a klesala vodná hladina. To malo za následok aj zhoršovanie práce v bratislavských prístavoch. Keby to pokračovalo, v priebehu 10 rokov by dno bratislavského prístavu zostalo na suchu. Z plavebného hľadiska vodné dielo prišlo v poslednej chvíli, upozornil Šesták.
Dunaj, jeho povodie a mnoho objektov vodného diela spravuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica, odštepný závod Povodie Dunaja v Bratislave. Jeho riaditeľ Ing. Jozef Janovický pre SME povedal, že vodné dielo Gabčíkovo celkom jednoznačne kladne vplýva na plavebné podmienky. Prínosy vodného diela v plavbe a ťažko vyjadriteľný prínos pri ochrane pred povodňami pociťujeme už sedem rokov, doplnil. Na otázku SME, či možno nájsť model ako zabezpečiť financie pre správcu zariadení vodného diela z jeho výnosov, Janovický uviedol príklad Vážskej kaskády, ktorú prevádzkuje odštepný závod Slovenských elektrární, a. s. v Trenčíne. Na tejto kaskáde existuje dvojstranný vzťah medzi Povodím Váhu a energetikmi, sú tu kvantifikované platby. Snáď mal byť takýto model urobený od začiatku jeho funkcie aj na vodnom diele Gabčíkovo, uvažuje Janovický. Juraj Ďurčenka
