Budapešť by chcela postaviť rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ako východiskovú pozíciu rokovaní o tom, akým spôsobom dokončiť a využívať Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Slovensko navrhuje, aby sa vychádzalo z pôvodnej zmluvy z roku 1977. Rozsudok jej platnosť síce potvrdzuje, avšak otvára istý priestor pre maďarskú stranu. Nestanovuje totiž striktne, že Budapešť je povinná podľa pôvodného plánu dostavať sústavu vodných diel na maďarskej strane. Na rozdiel od pôvodnej zmluvy, kde sa k tomu Maďarsko dobrovoľne zaviazalo. Keby sa však za základ vzala pôvodná zmluva, vlastne by sa uznalo, že o tom, akým spôsobom sa má dielo dokončiť, sa už diskutovať nebude. Pritom v súlade s duchom rozhodnutia Haagu by mali strany práve tieto veci prerokovať a spoločne nájsť najvhodnejšie riešenie. Problém, či stavať nové objekty, prehradiť Dunaj na maďarskej strane, alebo nie, sa tak presunul z roviny vecnej do roviny právnych slučiek. Odpoveď na ne by mohol dať súd v Haagu - avšak to konkrétne áno alebo nie na jadro problému budú zrejme strany musieť zodpovedať samy.
Dňa 3. septembra minulého roku sa Slovensko znovu obrátilo na súd v Haagu s úmyslom dosiahnuť "konkrétnejší" rozsudok, ako medzinárodný tribunál priniesol v roku 1997 - so žiadosťou vziať Budapešť na zodpovednosť za zmarenie dohody a nariadiť jej dostavanie sústavy vodných diel podľa pôvodného plánu, respektíve odškodnenie slovenskej strany. Maďarsko vznieslo proti podaniu námietky s odôvodnením, že každá zo strán má právo žiadať iba o výklad súdneho verdiktu, nie o jeho modifikovanie. Nové podanie bolo vtedy len tri týždne pred voľbami považované za predvolebný ťah, odvtedy však riešenie sporu pokračuje paralelne pred súdom v Haagu aj na úrovni rokovaní expertných komisií oboch krajín, pričom termín pojednávania Haag ešte nestanovil. Možno s tým rozdielom, že vzájomná dohoda má teraz, po zmene vlády, prednosť pred novým súdnym verdiktom. Po dvoch kolách expertných rokovaní obe strany potvrdili, že možnosti dohody mimosúdnou cestou sa ešte nevyčerpali.
Na prvé konzultácie v Haagu pozval sudca Stephen Schwebel Györgya Szénásiho a Petra Tomku 7. októbra a dal Maďarsku dva mesiace na sformulovanie odpovede. Maďarsko tak urobilo 7. decembra a 11. decembra sa konali v Haagu ďalšie konzultácie. Medzitým 27. novembra sa však obnovili aj rokovania delegácií oboch krajín a súd v Haagu si vyžiadal spoločné zápisnice zo stretnutí oboch tímov, aby na základe nich rozhodol o ďalšom postupe. Maďarská strana dosiaľ vlastné otázky súdu neadresovala.
Po januárovom stretnutí delegácií v Budapešti šéf slovenského tímu Dominik Kocinger uviedol, že pozícia Bratislavy v problematike sústavy vodných diel sa zmenou vlády nezmenila, keďže aj v minulosti bola táto otázka v rukách uznávaných expertov. Podanie z 3. septembra sa doteraz nestiahlo - aj keď žiadosť o odsúdenie Maďarska za marenie dohody v dnešnom kontexte, keď sa o dohode znovu intenzívne rokuje, už pôsobí neaktuálne. Strany sa však dohodli, že ktorákoľvek z nich sa môže s otázkami obrátiť na Haag a žiadať konkretizovanie rozsudku, ak možnosť dohody na rokovaniach stroskotá.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
