Nový poverený riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š. p., (VVB) Ing. Ivan Veselý na nedávnej tlačovej besede na rozdiel od bývalého riaditeľa Júliusa Bindera najviac hovoril o peniazoch, ktoré limitujú hospodárenie VVB a nevyhnutnú starostlivosť o vodné dielo, najmä o hrádzu Gabčíkovo, kde sú plavebné komory. Pripomenul, že VVB je projektovo-inžinierska organizácia, ktorá nie je schopná vlastnými silami finančne pokryť dostavbu vodného diela v Gabčíkove. Pripomenul aj záťaž zo zahraničných pôžičiek - aj s úrokmi sa blíži k 25 miliardám korún. Veselý predpokladá, že štátny rozpočet uvoľní financie na potrebné opravy na plavidlových komorách a na sanáciu betónových konštrukcií. Potvrdil, že peniaze prostredníctvom združenia Dunaj ani iným spôsobom od Slovenských elektrární, a. s., (SE) od roku 1996 do VVB neprichádzajú. Potvrdil priesaky na plavidlových komorách, ale význam týchto porúch podľa neho najmä médiá zveličili. Už vlani podľa neho prostredníctvom rezortu pôdohospodárstva žiadali vládu o finančnú výpomoc 130 miliónov korún na utesňovacie práce na plavidlových komorách. Technológia utesňovania, a teda jej účinnosť, záleží aj na úrovni technického poznania, ktoré pred piatimi rokmi nebolo na takom stupni ako dnes, poznamenal Veselý, a aj týmto spôsobom sa snažil ospravedlniť problémy s priesakmi.

PENIAZE NIE SÚ ANI NA ÚDRŽBU

Na priesaky na vodnom diele Gabčíkovo reagovala slovenská vláda podaním generálnemu prokurátorovi. Ing. Jozef Obložinský, ktorý má na starosti zahraničnú koordináciu záležitostí okolo vodného diela Gabčíkovo, povedal, že priesaky na vodných dielach sa vyskytovali a vyskytujú. Neustále sa utesňujú priesaky na Oravskej priehrade a vodnom diele Liptovská Mara. Pri posudzovaní možného ohrozenia vodného diela je dôležité, aby presakujúca voda nevymieľala podložie, upozornil. Existuje správa, ktorá neuvádza fakty, ale iba indície, že pri priesakoch dochádza k vymieľaniu podložia, povedal Obložinský. Vymieľanie podložia - nebezpečný jav pre stabilitu vodného diela - však on považuje na VD Gabčíkovo za nepravdepodobné pre konštrukciu stavby. A nepriamo to potvrdzujú aj geodetické merania sadania vodného diela, ktoré sa robia každý mesiac od roku 1986, teda tri roky pred napustením vody. Podľa meraní sadanie diela bolo intenzívne asi do októbra 1992, ale za posledné dva roky je len asi 4 mm za rok. Ak by dochádzalo k vymieľaniu, sadanie by bolo vyššie. "Vedeli sme, že priesaky treba ošetriť injektážami, ale stálo to na financovaní," povedal Obložinský. Bez peňazí sa na to žiadna firma nedá. Obložinský odhaduje, že na utesňovanie angažujú rakúsku firmu, ktorá s tým má skúsenosti a disponuje niekoľkými desiatkami odborne vyškolených potápačov. Peniaze na údržbu hrádze pri Gabčíkove, súčasťou ktorej sú plavebné komory, sú potrebné, aj keby sa nemuseli plavebné komory utesňovať, dodal Obložinský. Na práce spojené s údržbou vrát plavebných komôr a investície do technologického zariadenia plavebných komôr treba ročne asi 57 miliónov korún.

OBNOVENÝ SÚDNY SPOR

Príznačné pre slovenskú ekonomiku je, že takú malú položku, ako je 60 miliónov ročne (vzhľadom na prínosy vodného diela z výroby elektriny, ktoré sa odhadujú na 3 miliardy ročne), nevie VVB získať a žiada ich od vlády. Požiadavka VVB na štátny rozpočet na financovanie údržby vodného diela a splatenie starých dlhov z prevádzky znie na 335 miliónov, predbežne sa však v roz-počte navrhuje 130 miliónov korún. Neschopnosť VVB získať peniaze, vznikla tým, že Slovenské elektrárne neplatili za elektrinu vyrobenú v gabčíkovských turbínach, ktoré sú síce majetkom SE, ale nemôžu byť inštalované bez priehradného múru a nemôžu vyrábať elektrinu bez celého systému vodného diela. Predošlá vláda, ktorá kontrolovala SE aj VVB, nedokázala spor o financovanie vyriešiť ani po rokovaní v októbri, keď ešte bývalý minister hospodárstva Milan Cagala akúsi dohodu medzi SE a VVB dosiahol, SE ju však neplnili. VVB sa podľa jej námestníka Mariana Hvizdoša opäť obrátila na súd a žaluje SE, že na jej úkor vzniká SE neoprávnený majetkový prospech. JURAJ VECHTER