Národná rada SR už od minulého týždňa rokuje o návrhu na zbavenie imunity poslanca HZDS a exministra vnútra Gustáva Krajčiho v súvislosti so zmarením referenda o priamej voľbe prezidenta a členstve SR v NATO. Prinášame chronológiu udalostí, ktoré kauze predchádzali.
13. marca 1997 - prezident M. Kováč rozhodol o vyhlásení referenda so štyrmi otázkami.
16. mája 1997 - Ústredná komisia pre referendum (ÚKR) schválila vzor hlasovacieho lístka a uložila ministrovi vnútra zabezpečiť jeho vytlačenie a distribúciu.
21. mája 1997 - Ústavný súd podal výklad ústavných článkov o referende - ústava neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti. Súd tiež uviedol, že príloha rozhodnutia prezidenta o vyhlásení referenda odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda. Minister vnútra G. Krajči prikázal vytlačiť a distribuovať hlasovacie lístky iba s tromi otázkami týkajúcimi sa vstupu do NATO.
22. mája 1997 - G. Krajči v Slovenskom rozhlase povedal: "To znamená, tá otázka, ktorá bola na základe výkladu Ústavného súdu označená ako v rozpore so zákonom 564, je vylúčená, a tým pádom je referendum čisté a nenapadnuteľné... tá pečiatka bola už na tých lístkoch, ktoré boli so štyrmi otázkami, vlastne tým, že sa vypustila jedna otázka, ostal lístok s tromi otázkami a pečiatka ostala." Na inom mieste vyhlásil: "Zodpovednosť za zmenu lístka beriem na seba ja, dal som pokyn tlačiť hlasovací lístok s tromi otázkami tak, aby občan nebol zavádzaný otázkou číslo 4."
26. mája 1997 - ÚKR rozhodla, že referendum bolo zmarené a zároveň podala trestné oznámenie na ministra vnútra G. Krajčiho pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu referenda.
19. septembra 1997 - prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 M. Barila vypracoval návrh rozhodnutia, v ktorom o. i. uviedol: "Podľa paragrafu 160 odsek 1 Trestného poriadku vznášam obvinenie proti G. Krajčimu, ministrovi vnútra SR, pre trestné činy marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda podľa paragrafu 177 Trestného zákona a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa paragrafu 176 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ TZ, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a je dostatočne odôvodnený záver, že ... svojvoľne v rozpore s uvedeným rozhodnutím prezidenta SR o vyhlásení referenda zabezpečil sfalšovanie hlasovacích lístkov takým spôsobom, že z už schváleného a opečiatkovaného vzoru hlasovacieho lístka nechal vypustiť štvrtú otázku týkajúcu sa priamej voľby prezidenta SR a takto sfalšovaný lístok nechal dňa 21. mája 1997 v počte 4,5 milióna kusov vytlačiť vo firme Perex, a. s. Bratislava, a zabezpečil, aby táto firma sfalšované hlasovacie lístky s tromi otázkami doručila na všetky okresné úrady v rámci SR, čím zmaril vykonanie uvedeného referenda..."
29. septembra 1997 - nadriadený M. Barilu T. Šumichrast vydal rozhodnutie, v ktorom oznámenie na G. Krajčiho odložil. Nejde o podozrenie z trestného činu a nie je namieste vec vybaviť inak, konštatoval Šumichrast.
Október 1997 - M. Barila na otázku, či jeho nadriadení naňho vyvíjali nátlak pred tým, ako vydal návrh na obvinenie Krajčiho, odpovedal: "Nadriadení so mnou konzultovali. Telefonicky generálny prokurátor, bol som u krajského prokurátora a okresným prokurátorom mi bolo ešte pred rozhodnutím direktívne povedané, aby som svoje rozhodnutie zmenil, aby bola vec odložená."
(V rozhovore na chodbe okresnej prokuratúry redaktorom SME a Slobodnej Európy pán Šumichrast prezradil, že napriek odloženiu tohto prípadu po prípadnej zmene vlády je možné začať v tejto veci trestné stíhanie proti G. Krajčimu.)
