ktoré by spečatilo historický slovenský prienik medzi elitu, zostalo len snom. Málokto to po sedemgólovom triumfe v prvom stretnutí čakal, neverili v to dokonca ani hráčky súpera, o to bolestnejšie boli posledné minúty olomouckého zápasu, v ktorých Češky dosiahli potrebnú osemgólovú výhru. "V katastrofickom scenári som rátal s prehrou nanajvýš o päť gólov, osem je trpká skutočnosť. Asi to pánboh nechcel," priznal pokojným hlasom po zápase Tomáš Kuťka. Ani taký skúsený kouč ako on nedokázal zbaviť hráčky herného kŕča a zo skvele rozohratej kvalifikačnej partie mu v mysli ostanú len smutné spomienky. "Veľmi som chcel postúpiť, veď z majstrovstiev sveta sa nám otvárali dvere aj na olympiádu, ale v rozhodujúcej chvíli sme psychicky zlyhali. Nie jednotlivo, unblock. Hrali sme staticky a v zlomových chvíľach sa od nás odvrátilo aj šťastie. Blahoželám súperovi, náš neúspech beriem na seba a preberám zaň plnú zodpovednosť. Začíname odznova, ale dokázali sme, že s našou hrou to nie je také zlé. Máme jedno z najperspektívnejších družstiev a pri systematickej práci jeho čas ešte príde. Len dúfam, že ma pre jeden zbabraný zápas neodvolajú," pokojne prijal neúspech T. Kuťka, ktorý sa obdivuhodným spôsobom dokázal vyrovnať s bolesťou duše. Priznal, že rozoberať zlyhanie v rozhodujúcej chvíli je poriadne náročné. "Radšej by som chodil po kanáloch, ale funkcia mi to nedovolí." Zlosť a sklamanie si nevybíjal ani na hráčkach. "Aký by to malo význam? Nič tým nedokážem. Družstvo je mladé, bolo by najväčšou chybou ho zatratiť. Ani lamentovať nechcem, treba kvalifikáciu odpísať a začať odznova." Posledný krok sme nezvládli, nahrali sme na smeč súperovi, ktorý v Šali takmer nevzbudzoval rešpekt. "Mal som čo robiť, aby som hráčky po piatkovej prehre presvedčil, že hádzanú vedia hrať. Ani vo sne som nečakal, že by sme nakoniec mohli zmazať sedemgólové manko. Ba ani v polčase som neveril, len tomu, že by sme aspoň o gólik mohli vyhrať. Výsledok je sladká skutočnosť, ešte sme však nepostúpili," vyhlásil tréner Česka Vojtěch Mareš. Rodák z Považského Podhradia dokázal za dva dni takmer nemožné - psychicky rozglejený mančaft premeniť na víťaznú partiu. RASTISLAV HRÍBIK