Vôbec nič sa nestane, ak občan Marián Mesiarik tresne hlúposť niekde pri pive. Právo občana chodiť na pivo a hovoriť pri ňom, čo sa mu zachce, neobmedzuje dokonca ani skutočnosť, že sa stane poslancom parlamentu. Možno by však mal rozlišovať medzi tým, čo hovorí do bielej peny, a výrokmi, ktorými robí politiku. Takým výrokom bola celkom isto jeho reakcia na informáciu, že ministerka privatizácie Mária Machová už pripravuje podklady na zmenu zákonov, ktorá by mala umožniť "poštátnenie zle privatizovaných" podnikov. Poslanec Marián Mesiarik (SOP) verejne povedal, že podklady by potom mala prerokovať koaličná rada a na prešetrenie zákonnosti privatizácie by mali vzniknúť osobitné súdy.
Nie je to dávno, čo sa závodné výbory ROH (pozn. pre neskôr narodených: ROH je skratka pre Revolučné odborové hnutie) zaoberali dokonca aj prípadmi manželskej nevery na pracoviskách. Závodné výbory dohovárali záletníkom a chlácholili podvádzaných. Odborári organizovali aj verejné pojednávania súdov na pracoviskách, pravda, len pokiaľ išlo o bezprecedentné prípady krádeže napríklad dvoch vriec cementu alebo 50 metrov kábla. Ale ani komunistické odbory si nedovolili vytvárať osobitné senáty.
Výrok poslanca Mariána Mesiarika je nielen zábavný, ale aj nebezpečný. Znalci histórie by mu dokázali poľahky vymenovať režimy, ktoré zriaďovali osobitné súdy, a bez zaváhania by ani jeden z nich neoznačili za demokratický.
Rovnako ľahkovážne narába poslanec Mesiarik s pojmom poštátnenie. Poštátnenie je poštátnenie a bude pripomínať rok 1948, aj keby "sa jednotlivými prípadmi zaoberala parlamentná komisia", ako povedal poslanec. Ani dobrodruhovia nebudú investovať do prostredia, kde poslanec parlamentu s vážnou tvárou hovorí o potrebe prijatia zákona, ktorý by umožnil "poštátnenie" zle privatizovaných podnikov, a rovnako vážne tvrdí, že po roku 1989 boli privatizované iba ziskové podniky a podniky krachujúce zostali v majetku štátu.
Privatizácia v slovenskom podaní pripomínala frašku. Náprava by sa však nemusela odohrávať rovnako obscénnym spôsobom a najmä nie tak, že privatizáciu spochybní ako princíp a zvolí argumentáciu, že štát je skvelý podnikateľ.
Možno chcel poslanec Mesiarik iba povedať, že Fond národného majetku SR bude odstupovať od zmlúv s privatizérmi, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Možno. Niekde je chyba, ak si spoluobčania musia výroky zástupcu v parlamente prekladať do ľudskej reči.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je redaktorom týždenníka TREND a biznis magazínu DUEL)
