Lakonický výrok hovorcu tureckej vlády, že "kurdský problém neexistuje, existuje len problém terorizmu", nám nanovo potvrdzuje zatiaľ márne úsilie tureckej vlády vymazať z povedomia národov skutočnosť, že v Turecku žije 15 miliónov Kurdov, ktorým sa popiera akýkoľvek nárok na vlastnú kultúru a identitu. Pôvod tohto vzdorovitého, rebelujúceho národa je opradený legendami. Raz sa odvodzuje od Skýtov, inokedy od Médov. Isté je, že sú indoeurópskym národom hovoriacim jazykom západnej iránskej skupiny (naproti tomu turečtina je jazyk turkický) a územie rozdelené medzi Arménsko, Irak, Irán, Turecko a Sýriu obývajú už vyše 4000 rokov. Napr. slávny slultán Saladin, ktorý v r. 1187 oslobodil Jeruzalem od "neveriacich" križiakov, bol Kurd, takisto ako vo francúzskom exile žijúci filmový režisér Yilmaz Guney, známy svojimi autentickými filmami z kurdského prostredia (napr. Yol - Cesta). V tureckom Kurdistane, úmyselne udržiavanom v zaostalosti, v dôsledku chýbajúcej industrializácie vládne vysoká nezamestnanosť, ekonomická štruktúra sa zrútila a bankovníctvo krachuje. Vládne bieda, nevzdelanosť, bezperspektívnosť. Drobní roľníci a bezzemkovia sa v tisícoch sťahujú z vidieka na periférie veľkomiest, kde žijú v chatrčiach bez elektriny, vody a kanalizácie, zvaných "gecekondu" - postavené za jednu noc. Do stratégie prenasledovania patrí nielen masívne porušovanie ľudských práv, ale tiež vytváranie špeciálnych vojenských oddielov Özeltím, poriadkových síl GKK a ozbrojených oddielov vytvorených z radov samotných Kurdov, stojacich v službách tureckej vlády, ktorí svojimi schopnosťami a znalosťami terénu úspešne prispievajú k likvidácii PKK. Najničivejšie ale pôsobia pravidelné vojenské ofenzívy, ktoré majú za následok mnoho mŕtvych civilistov, 3000 zrúcaných dedín a 3 milióny utečencov bez domovov. Na tento boj vydala turecká vláda 65 miliárd dolárov. Akými argumentmi obhajujú Turci svoj postup proti tomuto národu? Okrem iného poukazujú na zmluvu z Lausanne z r. 1923, ktorá zabezpečuje práva Židov, Arménov a Grékov, ale nie Kurdov, kde ich požiadavku na vlastný štát, ako to bolo sľúbené v zmluve zo Sevrés v r. 1920, žiadna z víťazných mocností I. svetovej vojny nepodporila. Poslední osmanskí sultáni, aby si udržali moc nad okyptenou ríšou, využili bojovných Kurdov na svoje ciele, keď ich prijímali prednostne do armády a vytvorili z nich trestné oddiely nazvané podľa sultána Abdulhamida - "Hamidiye", známe svojou brutalitou pri vykynožovaní Arménov v časoch arménskej genocídy. Do armády boli regrutovaní len príslušníci rovnoprávnych národov ríše, medzi ktoré Arméni, Gréci a Židia nepatrili, ale Kurdi áno. Títo až v Atatürkovom štáte stratili štatút národa a stotožnili ich s horskými Turkami. Za túto krivdu kurdský národ dodnes draho platí. Podarí sa niekomu rozviazať tento gordický uzol, spletený z nepráva, vzájomného obviňovania a krviprelievania? Ako realizovať nepopierateľné právo kurdského národa na vlastné sebaurčenie? Koniec tejto drámy, ktorej krvané stopy sa tiahnu cez Malú Áziu až do stredu Európy, sa v tejto chvíli zdá byť v nedohľadne viac ako kedykoľvek predtým…
DARINA APALOVIČOVÁ
(Autorka je historička
a cestovateľka)
