Pôvodný zámer poskytnúť záujemcom na stredných a vysokých školách nový výklad dejinných premien, dôležitých autorov a textov českej literatúry tu šťastne prerástol do edičného podujatia, ktoré je plným právom adresované širšej kultúrnej verejnosti a spoľahlivo jej môže slúžiť. V avantgardných šesťdesiatych rokoch sa nemeckému teoretikovi H. R. Jaussovi zdalo, že tradičný, kultúrne a vedecky reprezentatívny žáner dejín národnej literatúry v konkurencii s encyklopedicky operatívnejšími alebo provokačne inšpiratívnejšími prístupmi k umeleckej literatúre fatálne zdegeneruje na núdzovú príručku ku skúškam a literárnym kvízom. Nová česká publikácia a zvlášť jej najpozoruhodnejšie partie však ukazujú, že písanie o literatúre v žánrovej podobe môže mať aj dnes celkom sympatickú "čitateľnosť".

Staršia česká literatúra v podaní J. Lehára vydáva zo seba predovšetkým príbeh svojho stredovekého vzniku a rozmachu - na báze staroslovienskych, latinských, nemeckých zdrojov a vôbec širších rámcov. Výklad časovo a čitateľsky bližšej literatúry 19. storočia, ktorá má rozpätie od národného obrodenia po modernu, je z pera J. Janáčkovej; tu si možno napríklad aj ako autonómnu esej - interpretáciu prečítať portrét ľudsky a umelecky znepokojujúcej B. Němcovej. Hoci sa na prvý pohľad nehodí nad vážnym dielom pripomínať bláznivý výrok jednej z postáv J. Haška, že totiž vnútri zemegule je ešte jedna guľa od nej väčšia, predsa to môže byť ako zveličenie odporúčajúcou charakteristikou zväzku, v ktorom sa dostávajú do rúk prvý raz celé dejiny českej literatúry končiaceho sa 20. storočia, suverénne a zároveň citlivo zvládnuté jedným autorom - teoretikom a historikom strednej generácie J. Holým. Je to polovica z tisícstránkového zväzku! V Holého výklade dobové rámce literatúry, raz priaznivé, raz zasa brutálne tvrdé, slobodné vzostupy a politicko-mravné ohrozenie kultúry, peripetie spoločnosti, autori a kľúčové diela z oblasti poézie, prózy, drámy, kritiky a esejistiky sa chaoticky neprekrývajú, ani schematicky za sebou nedefilujú, ale vzájomne sa osvetľujú. Okrem profesionálnych predpokladov zvládnuť množstvo autorov, textov a ich súvislostí, je za tým všetkým priamo hermeneutická dôvera v umeleckú literatúru, jej múzicky citlivé poznávanie a vôbec dôvera v schopnosť ľudského porozumenia.

Pri nových dejinách českej literatúry treba vyzdvihnúť ešte dva momenty. Je to navonok striedme obrazové vybavenie publikácie, ktoré však zvlášť výklad 20. storočia nekonvenčne oživuje dobre volenými reprodukciami výtvarných diel, knižných obálok, fotografiami autorov a dobovými karikatúrami. Ďalej je to vzorný a prehľadný súpis odbornej literatúry podľa jednotlivých epoch: v začiatočníkovi pedagogicky môže navodiť zvedavosť, v profesionálnom záujemcovi utvrdzuje jeho dávny rešpekt k českej literárnej vede a vôbec českému písaniu o literatúre, resp. umení.

FEDOR MATEJOV

(Autor je pracovníkom

Ústavu slovenskej literatúry SAV)