y na ich utrpení. Izraelsko-turecká vojenská spolupráca a v neposlednom rade traja Kurdi zastrelení na izraelskom konzuláte v Berlíne - to všetko môže znamenať, že sa proti židovskému štátu obráti nový nepriateľ.
Demonštranti boli zastrelení na izraelskej pôde. Podľa izraelskej tlače ich asi stovka zaútočila na budovu izraelského zastupiteľstva, niektorí boli vyzbrojení palicami, kladivami a kovovými tyčami. Demonštranti prelomili blokádu asi 30 berlínskych policajtov, preliezli plot, vylomili dvere a okná, cez ktoré vnikli do budovy. Kurdská žena a muž boli zastrelení vo foyer, tretí demonštrant na schodoch. Polícia po skončení akcie zatkla 180 kurdských demonštrantov, z toho 45 v budove konzulátu. V Izraeli sa väčšina analytikov zhodla na tom, že zásah bol adekvátny a strážcovia konzulátu sa zachovali v súlade s protiteroristickými opatreniami, ktoré platia na izraelských zahraničných misiách.
Po dráme na veľvyslanectve predstaviteľ PKK v kurdskej televízii Med uviedol, že bola dôsledkom "špinavej vojny", ktorú Ankara vedie po boku Izraela proti Kurdom. Aj keď politicky sa Izrael dištancuje od akýchkoľvek krokov proti Kurdom, de facto sú tureckí Kurdi v horách na severovýchode krajiny konfrontovaní s ničivými zbraňami, ktoré Ankare dodáva židovský štát. "Vzali sme si nevestu s problematickou rodinou," hovorí Alon Liel, bývalý izrealský diplomat v Turecku. Zmluva v rezorte obrany s Tureckom sa navyše vzťahuje aj na spoluprácu v oblasti tajných služieb. Öcalan krátko pred zatknutím v rozhovore pre londýnsky vojenský týždenník Jane‘s povedal, že sa Mosad podieľal na jeho sledovaní. V októbri izraelské tajné služby signalizovali parlamentu, že opustil Sýriu a odišiel do Ruska. O šesť dní neskôr turecký premiér oznámil, že "zahraničné tajné služby pomohli lokalizovať, kde sa kurdský vodca nachádza …"
V rokoch 1965 - 1975 Izrael podporoval irackých Kurdov, bolo to súčasťou strategickej doktríny o alianciách s nearabskými krajinami a skupinami v regióne, pripomína denník Jeruzalem Post. Ich spoločným nepriateľom bol Bagdad. K dobrým vzťahom prispieval aj fakt, že Kurdi nie sú antisemiti a v minulosti pomáhali židovským utečencom dostať sa do Izraela. V septembri 1980 premiér Menachem Begin priznal, že Izrael posiela do Kurdistanu vojenských poradcov a zbrane.
Kontakty sa odvíjali cez Teherán, ten však neskôr zo strategických dôvodov "hodil Kurdov cez palubu". Keď Irak prepustil Iránu všetky práva využívať vodovod Šatt al-Arab v roku 1975, ako výmenu žiadal, aby Teherán prestal podporovať kurdských povstalcov. Znamenalo to aj postupný koniec izraelskej asistencie, a to Kurdi už vtedy pociťovali ako zradu. (kl)
