vanie zložitého mechanizmu jej chodu je štátnickým umením aj vo vyspelých demokraciách, nieto v transformujúcich sa. Napriek tomu, že už počas prvej stovky dní to v koaličnom hrnci neraz vrelo, nikdy z neho nevykypelo.
Prvým vážnejším koaličným zahaprovaním bolo hlasovanie ministra spravodlivosti ako jediného člena vládneho kabinetu proti schvaľovanému programovému vyhláseniu v predposledný novembrový týždeň minulého roku. Dôvodom bolo neprijatie jeho troch upresnení týkajúcich sa cirkevných škôl, katolíckej univerzity a zmluvy s Vatikánom. Jeho zamietavé hlasovanie bolo prekvapením i pre ministrov kresťanskodemokratickej platformy SDK, nečudo, že priam nevôľu vzbudilo medzi kolegami zo SDĽ a SOP. "Vzbúrencovi" koaličnej vlády tvrdo vyčítali, že jeho návrhy išli nad rámec politických dohôd, ktoré vznikli pri podpise koaličnej dohody. Poslanci SDĽ V. Faič a J. Tuchyňa dokonca pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády v NR SR spochybnili spôsobilosť J. Čarnogurského obhajovať v ministerskom kresle vládny program a v SDĽ sa ozývali i hlasy volajúce po odstúpení "rozbíjača" koalície. Poslanecký klub SDĽ si rebela z KDH pozval "na koberec" a jeho kauzou sa chystala zapodievať i Republiková rada iného než materského subjektu - SDĽ. Eskaláciou tohto prvého vážneho sporu bolo Brňákom (HZDS) navrhnuté uznesenie, ktorého základ vychádzal z Čarnogurského vládnej rebélie, a ten si v NR SR osvojilo pri jeho schvaľovaní nielen 30 poslancov SDK, ale i opoziční z HZDS a SNS. Bolo to prvýkrát, keď časť poslancov koalície hlasovala súzvučne s opozíciou. Pre koaličného integrátora premiéra M. Dzurindu to bola prvá vážna kakofónia a zlyhanie koaličného orchestra ústavnej väčšiny v parlamente. Navyše, pretože išlo o schvaľovanie Programového vyhlásenia vlády, pred zrakom celej domácej verejnosti i vnímavosti zahraničia. Proti Brňákovmu "chytáku" hlasovala jedine SDĽ, SOP a SMK sa zdržali, osihotená v jeho odmietnutí ostala i časť poslancov SDK, ktorá túto opozičnú lesť "prehliadla". Pošramotenú povesť novej vládnej garnitúry musel pred svetom v predvečer významného viedenského summitu EÚ zachraňovať naštrbeným optimizmom sám premiér M. Dzurinda: "Koaličné rozpory vyriešime bez väčších záchvevov." V jeho viere v súdržnosť vládnej koalície ho podporil i predseda KBS biskup Banskobystrickej diecézy, Mons. R. Baláž: "Nesmú nás rozdeliť otázky katolíckeho školstva ani zmluvy s Vatikánom." Biskup Baláž pochopil, že v povolebnom ekonomickom marazme, ktorý po sebe zanechali mečiarovci, je osudovo dôležité držať koalíciu pokope a potlačiť stranícke či osobné záujmy, ktoré aj túto búrku v koaličnom pohári vyvolali. Ďalším vážnym a doteraz nezažehnaným problémom veľkého koaličného kotla bolo vrenie v malom koaličnom "papiňáku" - v SDK - t. j. vyriešenie súžitia piatich materských strán s "federálnymi" orgánmi SDK. A tretím azda najvážnejším, dlho sa vlečúci spor o obsadenie šéfa Slovenského pozemkového fondu medzi ministrom pôdohospodárstva P. Koncošom a SMK, ktorá si ho na základe ústnych koaličných dohôd nárokovala. Napriek tomu, že minister Koncoš už hrozil v prípade ústupku SDĽ dokonca demisiou, utorková koaličná rada po obojstrannom napínaní svalstva, zdá sa, našla prijateľné kompromisné riešenie. Koaličných šarvátok a treníc, ktorých chronológiu predkladáme na inom mieste, bolo za tých sto dní viac. Vládna štvorkoalícia však napriek nim drží doteraz pokope. Tí, čo jej dali dôveru vo vlaňajších voľbách, ju budú k súdržnosti tlačiť. Pretože nemá v tomto politickom čase inú rozumnú alternatívu.
JÚLIUS GEMBICKÝ
