Podpredseda vlády SR Pavol Hamžík bol prakticky až na záverečné rokovanie štyroch predsedov koaličných strán pri prerozdeľovaní ministerských kresiel stabilným členom vyjednávacieho tímu SOP pri povolebných koaličných rozhovoroch. Pretože je jedným zo stálych zástupcov SOP v koaličnej rade, je i svedkom všetkých doterajších sporov a roztržiek medzi štyrmi partnermi, ktoré bolo potrebné "hasiť" až na tomto najvyššom politickom fóre.
V súkolí rodiacej sa koalície to vlastne prvýkrát zaškrípalo už pred začatím rozhovorov o vytvorení štvorkoaličnej vlády tým, že SDĽ zvažovala účasť SMK v nej. Rozhovory takmer skolabovali vo chvíli, keď SOP na úkor jedného ministerského kresla požadovala zakotvenie podpory pre spoločného prezidentského kandidáta - R. Schustera do koaličnej dohody. Neodštartovala práve SOP nátlakom na jeho podporu reťaz vnútrokoaličných sporov?
"V tejto fáze nemožno hovoriť v pravom zmysle slova o sporoch. Pri koaličných rokovaniach sa obrusuje kvantum rozdielnych názorov. Dôležitý je konečný výsledok. Spoločná vôľa zostaviť novú vládu podopretú ústavnou väčšinou v parlamente a schopnosť dospieť ku koaličnej dohode a programovým tézam. To, že každý z koaličných subjektov bojoval v tomto zárodočnom štádiu o svoje "miesto na slnku", je prirodzené. Každý zo štvorice totiž reprezentuje inú časť politického spektra. Od začiatku nám bolo jasné, že rovnováhu síl v koalícii treba odvinúť od dohody o troch najvyšších ústavných postoch - predseda vlády, predseda parlamentu a kandidát na prezidenta. Až po podpise koaličnej zmluvy k nim pribudli i konkrétne mená. SDĽ, SMK a SOP sa pridŕžali tohto základného východiska a trvali na tom, aby predmetom dohody bol aj post prezidenta. Pre SDK to bolo diskutabilné. SOP postupovala seriózne, pretože sme súhlasili aj s ustanovením, že až týždeň po podpise koaličnej dohody sa vlastne rozhodne, či spoločná podpora R. Schustera sa bude týkať voľby v parlamente, alebo priamej voľby prezidenta, ktorá je vlastne symbolickou. Preto niet dôvodu spochybňovať ešte i tento oslabený záväzok. Preto SDĽ, SMK a SOP na jeho dodržaní trvajú. Zo spätného pohľadu sme však urobili jednu chybu, ktorá sa nám teraz mstí. Nedali sme koaličnú dohodu schváliť všetkým štyrom poslaneckým klubom tak, ako je to zaužívané v Rakúsku či iných štandardných demokraciách po jej podpise koaličnými partnermi. Vtedy bola na to vôľa, až neskôr sa táto nedôslednosť začala zneužívať."
Aj keby ju boli posvätili či nespochybňovali, dohoda o podpore spoločnému koaličnému kandidátovi R. Schusterovi v priamych voľbách ich nezaväzuje. Aký by to malo vplyv na rozhodovanie voličov?
"Prakticky iba symbolický. Veď i poslanec koalície bude v priamych voľbách iba jedným z približne dva a pol až troch miliónov voličov. Je dobré, že voľba hlavy štátu je v rukách voličov bez ohľadu na politické dohody. Občania mu vlastne dajú legitimitu. Koaliční partneri sú zaviazaní iba politickou podporou, zakotvenou v koaličnej zmluve, nik im nebráni slobodne sa rozhodnúť pre ktoréhokoľvek kandidáta. Ale aj malé dohody, ktoré uzatvárame medzi sebou pri riešení problémov v parlamente či vo vláde, by sa mali dodržiavať. Od schopnosti ich dodržiavať závisí aj v budúcnosti súdržnosť vládnej koalície." JÚLIUS GEMBICKÝ
