Streda, 24. apríl, 2019 | Meniny má Juraj

Správa V. Mitra o plnení úloh Slovenskej informačnej služby

Riaditeľ tajnej služby V. Mitro predniesol v NR SR 12. februára 1999 správu o činnosti SIS. Denník SME vo štvrtok priniesol prvú časť Mitrovej správy. Dnes uverejňujeme dokončenie tohto dokumentu.

Bezprostredne po zavlečení M. Kováča ml. do Rakúska boli realizované viaceré opatrenia, ktoré mali zakryť účasť SIS na tejto akcii. Na deň 31. 8. 1995 bolo niektorým príslušníkom vypísané služobné voľno a následne tiež boli poslaní na dovolenky. Určitá časť sledovačky SIS bola prevelená na akcie mimo Bratislavy, pričom išlo o to, aby sa účastníci akcie nedostali do kontaktu s ostatnými príslušníkmi SIS. Viacerí účastníci únosu zmenili svoj výzor i oblečenie, a to napr. tak, že začali nosiť tmavé slnečné okuliare, zmenili účes a nosili čiapky, hoci v tom čase bolo ešte teplo. Dokonca niektorí príslušníci boli funkčne zaradení k útvarom SIS mimo Bratislavy. Hromadne sa menili krycie mená príslušníkov SIS a tiež štátne poznávacie značky na motorových vozidlách, ktoré boli použité pri akcii proti M. Kováčovi ml. Niektoré vozidlá odkryté pri akcii boli presunuté na pracoviská SIS mimo Bratislavy a neskôr boli odpredané iným majiteľom. Napr. spomínané vozidlo Hyunday Lantra, ktoré používal príslušník sledovačky SIS Dušan R., bolo dňa 25. 11. 1995 prevedené na príslušníka SIS Ľubomíra K. v Michalovciach. Vozidlo niekoľkokrát zmenilo užívateľa - podobne ako vozidlo Ford Mondeo pri únose v užívaní Jiřího N., ktoré šesťkrát zmenilo užívateľa v SIS. K najzávažnejšej zmene identity vozidla SIS došlo v prípade Mercedesu 208 D, ktorý pri sledovaní M. Kováča ml. bol označený štátnou poznávacou značkou: BHH 42-59. Neskôr boli na vozidle vykonané rozsiahle zmeny a úpravy, aby nebolo možné určiť jeho identitu. Podľa písomných dokumentov SIS vozidlo Mercedes 208 D bolo údajne v noci z 18. na 19. decembra 1995 odcudzené v Michalovciach. Štátne poznávacie značky vozidla boli nájdené o dva dni neskôr v lese pri Michalovciach. Udalosť nebola oznámená polícii. Riaditeľ SIS I. Lexa zneužil právomoc verejného činiteľa, keď v rozpore so zákonom o správe majetku štátu rozhodol naďalej ponechať vozidlo až na dobu 10 rokov v evidencii majektu SIS. Existuje dôvodné podozrenie o fingovanej krádeži vozidla, pretože iné písomné dokumenty potvrdzujú, že vozidlo v 4. štvrťroku 1995 už nebolo v prevádzke.

MARENIE VYŠETROVANIA ÚNOSU

Všetky uvádzané opatrenia mali slúžiť aj na marenie vyšetrovania prípadu - zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny. Zásadným spôsobom maril policajné vyšetrovanie riaditeľ SIS I. Lexa, ktorý ignoroval akékoľvek dožiadania orgánov činných v trestnom konaní o zbavenie mlčanlivosti zainteresovaných príslušníkov SIS, ako aj odmietol poskytnúť súhlas k policajnej prehliadke objektu SIS, kde sa nachádzal Mercedes 208 D. Dokonca I. Lexa prostredníctvom ministra vnútra SR ovplyvňoval vyšetrovanie tak, aby nedošlo k odhaleniu účasti SIS na únose. Aktívne spolupracoval s vedením Prezídia PZ SR, ktoré mu poskytovalo aktuálne informácie o priebehu vyšetrovania, vrátane informácií o rozhodnutí vyšetrovateľa o zadržaní podozrivých príslušníkov SIS. Pre prípad, že by došlo k zadržaniu príslušníkov SIS políciou, boli inštruovaní tak, že majú odmietnuť akúkoľvek výpoveď a žiadať o telefonické spojenie s advokátom JUDr. Ľubomírom H. Súčasťou opatrení slúžiacich na marenie vyšetrovania bolo tiež zaradenie riaditeľa 2. sekcie SIS Jaroslava S. do špeciálneho vyšetrovacieho tímu polície zaoberajúceho sa prípadom zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny.

PROVOKOVALI A NAPÁDALI

V snahe zabrániť vyšetrovaniu kauzy M. Kováča ml. a odhaleniu účasti SIS na tejto kauze boli rozpracované a sledované osoby ako J. Šimunič, P. Vačok, J. Havlát, P. Tóth, R. Remiáš, rodičia a súrodenci O. Fegyveresa a tiež rad ďalších osôb vrátane niektorých bývalých funkcionárov SIS. Ich rozpracovanie bolo zadokumentované v spisoch pod názvami Brada, Brojler a Kobra. Proti vyšetrovateľovi P. Vačokovi príslušníci SIS zinscenovali provokáciu, ktorou ho chceli skompromitovať a dosiahnuť tak jeho odvolanie z prípadu M. Kováča ml. Dokonca došlo k tomu, že sledovací útvar SIS zorganizoval akciu, v ktorej príslušník sledovačky SIS Milan Č. fyzicky napadol redaktora P. Tótha, aby ho zastrašil. Vedenie SIS pripravilo tiež akcie, ktoré mali dokázať, že v prípade zavlečenia M. Kováča mladšieho do cudziny išlo o tzv. samoúnos. Na tento účel bol získaný bývalý policajt Jozef D. a ďalší svedkovia, ktorí falošne vypovedali pred vyšetrovateľom PZ SR a vystúpili aj v STV 1. Podobnému účelu malo slúžiť falošné svedectvo príslušníka SIS Michala P., ale ten odoprel poslušnosť a namiesto falošnej výpovede informoval verejnosť o zámere SIS kompromitovať prezidenta M. Kováča, jeho syna a advokáta J. Havláta. Osobitný význam mala mať akcia SIS s názvom HOMO. Išlo o tzv. utajených svedkov Lubora K. a Miloša L., ktorí vystúpili v programe televíznej stanice VTV, pripravovanom redaktorom Jánom I. Menovaní boli riadení SIS a ich hlavným cieľom bolo presvedčiť bývalého príslušníka SIS O. Fegyveresa, aby sa vrátil na Slovensko a zmenil svoju pôvodnú výpoveď v kauze M. Kováča ml. Osobitnú pozornosť venovala SIS osobe Mariána K. - jedného zo spoločníkov M. Kováča ml. Okrem iného boli odpočúvané jeho telefonické rozhovory s P. Krylovom v Mníchove. V súvislosti s osobou Krylova treba uviesť, že v Nemecku bol s ním v kontakte bývalý zástupca riaditeľa rozviedky SIS Milan M. Pokiaľ ide o osobu Mariána K., v období po únose M. Kováča ml. bol Marián K. v spojení s príslušníkom SIS Oskarom N. Dňa 7. marca 1997 televízna stanica VTV odvysielala reláciu Utajení svedkovia IV s podtitulom Kto naozaj klame, kde bol použitý videozáznam rozhovoru matky P. Krylova s Mariánom K., ktorý bol vyhotovený príslušníkmi SIS. Zmysel všetkých aktivít SIS vo vzťahu k Mariánovi K. vyplýval z toho, že Marián K. nebol iba podozrivou osobou v kauze Technopol, ale poznal sa tiež s O. Fegyveresom a jeho priateľom R. Remiášom.

PREČO ZOMREL REMIÁŠ?

I keď všetky akcie SIS zamerané na utajenie jej účasti na únose a zavlečení M. Kováča ml. do Rakúska boli neúspešné, vedenie SIS sa rozhodlo pokračovať v úsilí nájsť a umlčať O. Fegyveresa. Preto námestník riaditeľa SIS Jaroslav S. v januári 1997 vyslal na tajnú misiu do Švajčiarska piatich príslušníkov kontrarozviedky SIS, ktorí mali vypátrať a zistiť, kde žije, býva a pracuje O. Fegyveres. Operatívni dôstojníci SIS na letisku v Ženeve po prílete lietadla z Viedne sledovali poslanca M. Kňažka a advokáta J. Havláta, ktorí sa mali stretnúť s O. Fegyveresom a jeho priateľkou Adrianou K. Takmer týždeň sledovali O. Fegyveresa, aby zistili presnú adresu jeho bydliska. Do akcie bol zapojený aj spolupracovník SIS žijúci vo Švajčiarsku. Keď vedúci akcie telefonicky oznámil Jaroslavovi S., že zistili všetky potrebné údaje o mieste pobytu O. Fegyveresa, rozhodol Jaroslav S., že členovia skupiny sa majú vrátiť na Slovensko a vedúci skupiny tam má počkať na príchod inej skupiny ľudí. Pretože členovia skupiny boli presvedčení, že O. Fegyveres má byť zlikvidovaný, pod zámienkou nedostatku finančných prostriedkov sa celá skupina rozhodla vrátiť do Bratislavy. Pravdepodobne obava týchto príslušníkov SIS, že vo Švajčiarsku dôjde k likvidácii O. Fegyveresa, súvisela s tragickým osudom jeho priateľa R. Remiáša, ktorý zahynul pri explózii nástražného systému v jeho motorovom vozidle dňa 29. 4. 1996. Existuje viacero preukázaných skutočností, potvrdzujúcich podozrenie, že v pozadí smrti R. Remiáša bola SIS. Jeho telefón v byte na Majerníkovej ul. č. 5 v Bratislave bol odpočúvaný SIS od 14. 11. 1995 až do jeho smrti. Súčasne bol sústavne sledovaný v akcii Brojler s krycím menom Brojler IV. Na účely sledovania bol dokonca využívaný byt príslušníka sledovačky Rastislava H., ktorý býval v jeho susedstve. Sledovanie Remiáša prebiehalo aj v deň, keď došlo k výbuchu jeho auta. Práve táto skutočnosť, ako aj okolnosti bezprostredne nasledujúce po tejto udalosti posilňujú podozrenia vyslovené na adresu SIS.

V uvedený deň sledovací útvar SIS operoval v niekoľkých skupinách. Neexistuje dokumentácia o ich činnosti, ale iba vyjadrenia jednotlivých príslušníkov sledovačky, ktoré si v niektorých tvrdeniach protirečia. Podľa týchto vyjadrení príslušníci sledovačky v inkriminovaný večer 29. 4. 1996 boli ubytovaní na troch miestach, a to v Prievidzi, Partizánskom a v Piešťanoch. Dôvodné podozrenie o zakrývaní účasti SIS na smrti R. Remiáša vyvolávajú viaceré skutočnosti. Predovšetkým je to nepravdivá výpoveď pred policajným vyšetrovateľom, ktorú urobili príslušníci sledovačky Renáta I. a Martin K. podľa inštrukcií riaditeľa útvaru sledovania a operatívnej techniky Gejzu V. Vo svojej vykonštruovanej výpovedi použili legendu, že v inkriminovanom čase boli ubytovaní v rodine kolegu a zakryli svoju príslušnosť k SIS. Dokonca ich pripravenosť na krivú výpoveď osobne kontroloval riaditeľ SIS I. Lexa.

JÁN T. ALIAS T. GRABNER…

Prípad M. Kováča ml. nebol ojedinelým protizákonným činom, za ktorý nesie zodpovednosť bývalé vedenie SIS. Občania už poznajú väčšinu faktov o tom, že SIS sa aktívne podieľala aj na kompromitácii Biskupského úradu v Banskej Bystrici v roku 1995. Išlo o známu kauzu triptych Klaňanie sa troch kráľov. Na kompromitáciu využila nepriaznivú finančnú situáciu katolíckej cirkvi, ktorá si zabezpečovala potrebné finančné prostriedky aj odpredajom cirkevného majetku. Pri získavaní informácií z Biskupského úradu v Banskej Bystrici mali byť použité informačno-technické prostriedky, teda odpočúvanie telefónu na Biskupskom úrade, ďalej informačno-operatívne prostriedky (sledovanie osôb), ako aj agentúrne vyťažovanie záujmových osôb. Hlavnú úlohu v provokačnej akcii na kompromitovanie biskupského úradu zohral príslušník SIS Ján T., ktorý vystupoval ako švajčiarsky štátny občan Thomas J. Grabner. Pod legendou, že má záujem o odkúpenie triptychu, sa v období jún až júl 1995 skontaktoval s umeleckým reštaurátorom Ivanom Š., ktorý bol sprostredkovateľom tohto obchodu pre biskupský úrad. S cieľom získania informácií o osobe, činnosti a kontaktoch Ivana Š. SIS požiadala 11. 7. 1995 Krajský súd v Bratislave o odpočúvanie jeho telefónu, ako aj o priestorové odpočúvanie a priestorové zhotovenie obrazových záznamov v uzavretom súkromnom priestore. Napriek tomu, že súd nesúhlasil so zhotovením obrazového záznamu a s priestorovým odpočúvaním, príslušník SIS Ján T. na pokyn Jaroslava S. tieto spravodajské úkony vykonal. Na vyprovokovanie predaja triptychu riaditeľ sekcie vnútorného spravodajstva zabezpečil 13. júla 1995 prehnane vysokú sumu z rozpočtu SIS v cudzej mene, a to 200 000 USD. Uvedená suma podľa kurzového prepočtu v tom čase predstavovala 6 400 000 Sk. V súvislosti so záujmom SIS o Biskupský úrad v Banskej Bystrici bolo zistené, že dňa 12. 7. 1995 príslušník SIS Ivan K. vo večerných hodinách navštívil aj sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. Hrubalu so žiadosťou o súhlas na použitie odpočúvania telefónu reštaurátora Ivana Š. V písomnom odôvodnení žiadosti bolo uvedené, že ide o veľmi dôležitý štátny záujem v rámci spravodajskej akcie Únik a plánu akcie Stred. Pretože sudca JUDr. J. Hrubala nepovažoval takéto odôvodnenie za dostatočne podložené informáciami, oznámil príslušníkovi SIS, že je potrebné dokladovať písomnú žiadosť, alebo je potrebný osobný rozhovor sudcu s riadiacim dôstojníkom akcie. Sudca ani po rozhovore argumenty príslušníka SIS neakceptoval a predloženú dokumentáciu mu vrátil. Príslušník SIS Ján T. sa dvakrát stretol s reštaurátorom Ivanom Š. Obe stretnutia sa uskutočnili pod kontrolou sledovačky SIS. Sledovanie prebiehalo v Kremnici, kde Ivan Š. býval, v okolí jeho ateliériu v Dolnej Vsi, ako aj v okolí Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Podľa vyjadrenia príslušníkov sledovačky SIS počas priebehu akcie v Žiari nad Hronom boli prítomní Jaroslav S. a Gejza V. Pri vyprovokovanom predaji triptychu a dvoch barokových plastík dňa 14. 7. 1995 okrem sledovačky SIS boli v akcii aj príslušníci PZ SR, ktorí mali za úlohu následne zadržať Ivana Š. Najdôležitejšou úlohou sledovačky SIS bolo zabrániť tomu, aby sa 200 000 USD stratilo, pretože išlo o finančné prostriedky SIS. Doteraz suma 200 000 USD nebola SIS vrátená.

KAUZA SKOŠNIK

V rámci akcií, ktoré organizovala SIS na kompromitáciu politických subjektov, sa realizovala akcia s J. Skošnikom, zameraná na kompromitovanie KDH. Uvedená osoba sa dňa 19. 2. 1997 prihlásila pri vchode do objektu Ministerstva obrany SR a žiadala kontakt na Vojenské obranné spravodajstvo. Po schôdzke s príslušníkmi VOS dňa 20. 2. 1997 bol J. Skošnik ubytovaný v bratislavskom hoteli Tourist a na ďalších stretnutiach ho príslušníci VOS vyťažovali k jeho pôsobeniu v Juhoslávii, ako aj o jeho údajných úlohách od nemeckej BND. Dňa 28. 2. 1997 boli poznatky o osobe J. Skošnika odstúpené námestníkovi riaditeľa SIS Jaroslavovi S. Dňa 14. 3. 1997 sa uskutočnilo stretnutie príslušníkov VOS s príslušníkmi SIS Milanom L. a Ladislavom H. Príslušníci SIS požadovali od VOS všetky informácie k osobe J. Skošnika a zaujímali sa najmä o charakter jeho stykov s poslancom NR SR J. Čarnogurským. Na základe hĺbkovej previerky VOS prípad uzavrelo s tým, že J. Skošnik je osoba nedôveryhodná, jeho informácie sú zavádzajúce a jeho cieľom je získať finančný prospech a iné výhody. Z iniciatívy SIS sa dňa 2. 4. 1997 uskutočnilo ďalšie rokovanie predstaviteľov VOS s príslušníkmi SIS Milanom L. a Ladislavom H., ktorí požiadali o odstúpenie všetkých informácií z VOS 2. sekcii SIS. Poznatky o osobe J. Skošnika odstúpilo VOS námestníkovi riaditeľa SIS Jaroslavovi S. dňa 8. 4. 1997. V marci 1997 začala SIS rozpracovávať J. Skošnika s cieľom jeho využitia na kompromitovanie KDH. Do akcie boli zapojení príslušníci útvaru sledovania, analytiky a kontrarozviedky SIS. Podľa vyjadrenia J. Skošnika k jeho prvému kontaktu s príslušníkmi SIS došlo 21. 3. 1997. Na základe poznatkov získaných spravodajským rozpracovaním J. Skošnika realizovali príslušníci SIS provokáciu proti KDH a jeho predsedovi J. Čarnogurskému. Išlo o umiestnenie nástražného výbušného systému na dvoch miestach v Športovej hale na Pasienkoch počas mítingu KDH dňa 24. 3. 1997. Na tento účel boli použité 4 kilogramy priemyselnej trhaviny Danubit. J. Skošnik mal tento čin spáchať na údajný podnet predsedu KDH Jána Čarnogurského. J. Skošnik bol však nepretržite pod dozorom príslušníkov SIS, ktorí ho motorovým vozidlom odviezli z Bardejova a až do 16. 4. 1997 zadržiavali na viacerých miestach na Slovensku v hoteloch, kde bol spolu s nimi ubytovaný na tzv. legalizačné doklady, teda nepravé osobné identifikačné karty. V priebehu tohto obdobia sa uskutočnila aj jeho výpoveď pred policajným vyšetrovateľom na Krajskom úrade vyšetrovania PZ v Bratislave, a to na základe podkladov pripravených SIS. Dňa 16. apríla 1997 sa podarilo J. Skošnikovi ujsť z hotela v Liptovskom Hrádku, kde bol ubytovaný s dvoma príslušníkmi SIS. K falošným výpovediam bol J. Skošnik prinútený pod hrozbou, že bude trestne stíhaný za službu v cudzom vojsku, a to predovšetkým za svoju účasť na vojenských udalostiach počas vojny v Chorvátsku. Vedednie SIS neprejavilo ochotu spolupracovať pri vyšetrovaní podozrenia J. Skošnika, o čom svedčia nevybavené dožiadania Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru SR v Bratislave, na ktoré riaditeľ SIS I. Lexa nereagoval. Až po troch urgenciách I. Lexa Krajskému úradu vyšetrovania PZ SR v Bratislave odpovedal a to v tom zmysle, že odmietol zbaviť mlčanlivosti príslušníkov SIS zainteresovaných na prípade, odmietol poskytnúť fotokópie materiálov o J. Skošnikovi odstúpené VOS námestníkovi riaditeľa SIS Jaroslavovi S. a poprel skutočnosť, že SIS evidovala služobný preukaz č. 205 168, ktorý používal príslušník služby Stanislav T. Rovnako odmietol zbaviť mlčanlivosti v prípade J. Skošnika príslušníkov VOS minister obrany SR J. Sitek.

PROVOKÁCIE 52. ODDELENIA

Existujú poznatky o tom, že príslušníci SIS sa podieľali na mnohých provokačných akciách, ktoré mali protizákonný charakter. Na viaceré miesta na Slovensku boli na pokyn bývalého námestníka riaditeľa SIS Jaroslava S. distribuované provokačné plagáty, na ktorých bol vyobrazený premiér V. Mečiar na šibenici s textom Smrť Mečiarovi! Príslušníci SIS boli inštruovaní, aby akciu vykonali na celom Slovensku v rovnaký čas, pričom používali rukavice. Z provokatérskej dielne SIS pochádza aj podstrčenie drogy do nitrianskej Starej pekárne, kde sa konalo spoločenské podujatie Stálej konferencie občianskeho inštitútu a následne došlo k policajnému zásahu proti údajným dílerom drog. Provokačné akcie pripravovali a realizovali príslušníci útvaru špeciálnych operácií pod označením 52. oddelenie vnútorného spravodajstva SIS. Tomuto 57-člennému útvaru ukladal úlohy priamo námestník riaditeľa Jaroslav S. Oddelenie disponovalo najlepšími automobilmi, bolo nadštandardne vybavené spravodajskou technikou a tešilo sa najväčším privilégiám zo strany vedenia služby. Niektoré aktivity jeho príslušníkov mali až gangsterský charakter, ako napr. podpálenie osobného auta novinára P. Tótha alebo poškodenie auta redaktora TV Nova E. Kordu. Svedectvom arogancie je obliatie poslanca KDH L. Pittnera močovkou, na ktoré nahovorili prílušníci SIS z podnetu svojho nadriadeného istého asociálneho cudzinca, žijúceho v Bratislave. Medzi tzv. špeciálne operácie patrilo aj falošné svedectvo o tom, že vysoký funkcionár KDH vyvážal do zahraničia umelecké predmety, čo prezentoval Dušan T., ktorý bol predmetom rozpracovania SIS.

KAUZA MARKÍZA

Sotva si možno predstaviť kontraproduktívnejšiu spravodajskú akciu, ako bola tzv. kauza Markíza. Táto televízna stanica si vytvorila významnú pozíciu vo sfére ovplyvňovania verejnej mienky, a preto sa stala predmetom záujmu SIS. Už v jeseni 1997 boli konatelia spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o., P. Rusko a S. Volzová s negatívnym výsledkom lustrovaní v evidenciách kontrarozviedky SIS. O niečo neskôr S.Volzová podpísala dodatok k zmluve o budúcej zmluve so spoločnosťou Gamatex, s. r. o., podľa ktorého súhlasila so zaplatením zmluvnej pokuty Gamatexu vo výške 80 miliónov Sk, a to od 1. 6. 1998. O dva mesiace neskôr sa stal spoločníkom firmy Gamatex, s. r. o., JUDr. Štefan A., ktorý ukončil služobný pomer v SIS v roku 1995. Dňa 4. 6. 1998 S. Volzová ako konateľka spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o., podpisom zápisnice vyjadrila súhlas s exekúciou majetku tejto spoločnosti. Pri skúmaní podielu SIS na tzv. kauze Markíza nie je zanedbateľný fakt, že jeden z hlavných aktérov kauzy - spolumajiteľ firmy Gamatex Marián K. - bol od roku 1995 sústavne predmetom záujmu SIS. Od januára 1997 je táto osoba stíhaná pre trestný čin podvodu a v roku 1998 bolo stíhanie rozšírené aj o devízový trestný čin. Existujú poznatky o tom, že už v januári 1998 sa príslušník SIS pokúšal ovplyvňovať vyšetrovanie v prospech obvineného. Policajné orgány preverujú podozrivé okolnosti, za ktorých došlo v auguste 1998 - teda v čase, keď prepukla kauza Markíza - k tomu, že spis týkajúci sa vyšetrovania obvineného si bez evidencie vyžiadal nadriadený útvar vyšetrovania. Spis prevzala kpt. Viola C. a bez toho, aby bol zaprotokolovaný, zostal na Krajskom úrade vyšetrovania PZ SR v Bratislave jeden mesiac. Bolo zadokumentované, že dňa 19. 8. 1998 sa vyšetrovateľka kpt. Viola C. a jej nadriadený pplk. Jozef V. stretli s bývalým námestníkom riaditeľa SIS Jaroslavom S., s ktorým rokovali o zastavení trestného stíhania Mariána K. V októbri 1998 sa obvinený po vrátení jeho spisu na základný útvar vyšetrovania preukázal vyšetrovateľovi uznesením o zastavení trestného stíhania, ale odmietol uznesenie vydať z ruky. Neskôr pri ďalšom vyšetrovaní poprel, že disponoval takýmto uznesením, z čoho je zrejmé, že išlo o falzifikát. SIS disponuje informáciami o tom, že už pred udalosťamiv TV Markíza v auguste 1998 P. Ruska sledovali prílušníci 52. oddelenia vnútorného spravodajstva SIS, teda nie príslušníci sledovacieho útvaru služby. Okrem toho príslušníci SIS lustrovali a monitorovali motorové vozidlá TV Markíza a vyčlenení príslušníci spomínaného 52. oddelenia udržiavali intenzívny kontakt s novými potenciálnymi vlastníkmi spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o. Existujú poznatky o tom, že príslušníci služby kontaktovali osoby, ktoré sa podieľali na exekúcii a súdnych rozhodnutiach - a tiež organizačne a technicky vypomáhali novým majiteľom Markízy. Zo všetkých doteraz získaných poznatkov možno jednoznačne prezentovať záver, SIS mala eminentný záujem o zmenu vlastníckych vzťahov spoločnosti Markíza-Slovakia, s. r. o.

NEZÁKONNÉ ODPOČÚVANIE

Najmä v súvislosti s prípadom únosu M. Kováča ml. SIS praktizovala rozsiahle sledovanie všetkých osôb, ktoré sa snažili objasniť túto kauzu. Ešte rozsiahlejšie rozmery malo používanie informačno-technických prostriedkov (ITP) proti politikom, novinárom, podnikateľom, kňazom a iným občanom, ktorí mali kritický vzťah k vláde. Podľa zákona NR SR č. 46/1993 Z.z. o SIS informačno-technické prostriedky, t. j. odpočúvanie, zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky, vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov možno používať iba v prípadoch súvisiacich s úlohami informačnej služby podľa zákona a iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu. Podľa interných predpisov upravujúcich uplatnenie žiadosti o ITP, útvar SIS, ktorý predkladá návrh na ich použitie, zodpovedá za správnosť a úplnosť náležitostí uvedených v žiadosti. K možnostiam technického riešenia ITP sa vyjadruje aj útvar sledovania a operatívnej techniky. Z uvedeného vyplýva, že údaje v žiadosti by malo posudzovať viacero osôb. Preskúmaním vyše 400 žiadostí uplatnených v rokoch 1995 až 1998 na použitie ITP bolo však zistené, že až 25 % údajov, najmä o záujmových osobách alebo ich telefónnych číslach uvádzaných v žiadostiach, nesúhlasí so skutočnosťou. Skutočné dôvody odpočúvania týchto osôb nie je ľahké dodatočne zistiť, pretože došlo k rozsiahlej skartácii spravodajských spisov. Skreslená je aj samotná evidencia podaných žiadostí o použitie ITP príslušnému súdu. Chýbajú v nej napr. neschválené žiadosti, na základe ktorých sudca upozornil na zistené nezrovnalosti v údajoch. Na odpočúvanie linkových hovorov na pevných sieťach a tiež niektorých hovorov na mobilných sieťach dávali zákonný súhlas sudcovia Krajského súdu v Bratislave, resp. v príslušných krajských mestách. Často žiadosti vtedajšieho riaditeľa SIS na udeľovanie súhlasu obsahovali vymyslené dôvody, ako napr. tvrdenia, že odpočúvaná osoba spolupracuje s viacerými cudzími spravodajskými službami, alebo nedoložené podozrenia o trestnej činnosti bez konkrétnejších zdôvodnení. Okrem týchto praktík sa v žiadosti niekedy neuvádzalo pravé meno a adresa užívateľa účastníckej telefónnej stanice, čo umožňovalo zakryť záujem o skutočnú osobu, ktorá bola predmetom rozpracovania Slovenskej informačnej služby. Vo viacerých prípadoch bolo zistené, že pod rôznymi inými menami bola snaha získať súhlas o odpočúvanie súkromných telefónnych staníc predovšetkým opozičných politikov a iných osôb, ktoré mali kritický názor na vládnu politiku. Tak tomu bolo napríklad v prípade poslanca KDH J. Čarnogurského alebo poslanca SDĽ P. Kanisa. Odpočúvanie sekretariátov politických strán, nadácií, cirkví a iných inštitúcií bolo kamuflované žiadosťami o mená súkromných osôb, ktoré pracovali v týchto inštitúciách, pričom sa spravidla tiež uvádzali vymyslené dôvody na použitie ITP. Len ako perličku spomeniem v tejto súvislosti, že dňa 1. júna 1998 príslušný technický útvar SIS zaznamenal faxový prenos prednášky I. Mikloša na seminár vo Viedni v dňoch 5. - 7. 6. 1998 Rozšírenie Európskej únie smerom na východ z hľadiska globálnych ekonomických procesov, ktorý sa uskutočnil z účastníckej telefónnej stanice spoločnosti M.E.S.A. 10. Samozrejme, že verejne dostupný text neobsahoval žiadne informácie o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť SR. V niektorých prípadoch výsledky telefonického odpočúvania mali priamy vplyv na osudy konkrétnych ľudí, čo dokazuje napríklad prípad pracovníčky Stálej misie SR v Bruseli. Keď SIS zadokumentovala v auguste 1995 jej telefonické kontakty s predsedom DU J. Moravčíkom, riaditeľ SIS I. Lexa informoval o tom predsedu vlády a odporúčal bezodkladne ju odvolať z Bruselu. Okrem toho odporúčal vykonať previerky telefonických hovorov s identifikovaním telefónnych čísiel účastníkov volaných do SR pracovníkmi všetkých našich zastupiteľských úradov. Odôvodňoval to tým, že takéto telefonické kontakty potvrdzujú podozrenia o únikoch dôležitých informácií, ktoré opozícia využívala proti vláde V. Mečiara. (Pokračovanie na 13. strane)

(Dokočenie z 12. strany)

Na základe analýzy používania ITP v období od apríla 1995 do októbra 1998 možno vysloviť pochybnosť, či sudcovia, ktorí udelili súhlas na ich použitie, sústavne skúmali trvanie dôvodov ich použitia. Uvádzam do pozornosti napríklad fakt, že odpočúvanie telefonickej stanice zavraždeného R. Remiáša pokračovalo aj po jeho smrti, keď stanicu užívala iba jeho manželka. Pokiaľ ide o priestorové odpočúvanie, služobní funkcionári SIS dbali o to, aby boli zničené evidencie, resp. záznamy o takýchto spravodajských úkonoch. Existujú však poznatky napr. o použití technického zariadenia na priestorové odpočúvanie zasadačky KDH na Žabotovej ulici v Bratislave. Boli pokusy inštalovať priestorové odpočúvanie v kanceláriách a bytoch niektorých opozičných politikov. Neúspešný bol napr. pokus inštalovať odpočúvací systém v byte poslanca J. Volfa. O všetkých zistených prípadoch nezákonného odpočúvania takouto spravodajskou technikou budú informované orgány činné v trestnom konaní. Markantným príkladom straníckeho zneužívania príslušníkov SIS na politickú činnosť boli telefonáty do Čiernej skrinky Rádia Twist a do diskusných relácií v televízii. Napr. službukonajúci príslušníci analytického SIS dostali pokyn od riaditeľa útvaru, aby telefonovali do uvedených relácií a prezentovali názory podporujúce vládnu politiku. Na tento účel bola vytvorená databáza rozhlasových a televíznych relácií, vrátane databázy rozhlasových staníc. Bol dokonca zakúpený hlasový modulátor, ktorý slúžil na zmenu hlasu. Otázky boli zamerané najmä na diskreditáciu opozičných politických strán a ich predstaviteľov. Nerád, ale musím potvrdiť aj prepojenie SIS s organizovaným zločinom. Písomné vyjadrenie príslušníkov priamo potvrdzuje prepojenie vedenia služby prostredníctvom 52. oddelenia vnútorného spravodajstva SIS s osobami z prostredia organizovaného zločinu, ako boli napríklad bratia Eduard a Róbert D., Róbert H., Miroslav S. a ďalší. Podľa vyjadrenia príslušníka SIS bol rozpracovaný aj Ondrej H., a to z toho dôvodu, že údajne mal vzťah s dcérou bývalého premiéra. Od roku 1997 je nezvestný.

TUNELY CEZ KRYCIE FIRMY

Z ekonomického hľadiska bola SIS najvýraznejšie poškodená defraudáciami prostredníctvom niekoľkých akciových spoločností, ktoré boli zakrývané tým, že ide o činnosť krycích firiem, a teda o záujem služby. Na ich založenie a podnikateľskú činnosť sa použili finančné prostriedky SIS. Prostredníctvom týchto firiem sa nakupovali automobily, materiál, kancelárske vybavenie, výpočtová a spravodajská technika, ale napr. aj čistiace prostriedky, motorový olej a iné potreby. Firmy získavali sprostredkovateľskú províziu a vykonávali ďalšie podnikateľské aktivity v prospech služobných funkcionárov SIS. Všetky nákupy bežného tovaru sa realizovali priamym zadaním bez výberového konania, i keď neexistovali žiadne zákonné dôvody na takýto postup, teda neexistovali dôvody na utajenie obchodnej transakcie. SIS nemala a nemá úžitok zo zisku týchto firiem, ani jej nepatria akcie týchto spoločností. V tejto súvislosti poznamenávam, že uvádzané názvy firiem sú skreslené z toho dôvodu, aby nedošlo k ekonomickým stratám ich obchodných partnerov. Bolo zistené, že bývalá riaditeľka ekonomicko-technického odboru SIS Mária P. a jej zástupca Dušan K. pod krytím operačného projektu Elisa z prostriedkov SIS založili vlastnú akciovú spoločnosť Brillife. Dušan K. riadil firmu a zabezpečoval jej chod a mzdové a prevádzkové náklady služby. Bývalý riaditeľ SIS I. Lexa dňa 15. januára 1996 schválil návrh na zakryté zabezpečovanie tovarov, služieb a prác v zmysle operačného projektu Elisa prostredníctvom spolupracujúcich právnických subjektov, a to spoločnosti Brillife a firmy Paster, ktorej spoluvlastníkom bol manžel Márie P. Za uplynulé obdobie do októbra 1998 SIS prostredníctvom uvedených firiem zakúpila rôzne druhy tovarov v objeme cca 140 mil. Sk. V rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi boli uvedené firmy oprávnené v zmysle rozhodnutia riaditeľa SIS účtovať cenu dodávaných tovarov až o 15 % vyššie, než bol cenový obchodný priemer tovarov na bežnom trhu. Zisk vytvorený z prostriedkov SIS navyšovaním cien dodávok tovarov bol prelievaný do iných firiem formou sprostredkovateľských provízií. Ďalšiu časť finančných prostriedkov vybrali bývalí príslušníci SIS Mária P. a Dušan K. z pokladne SIS a v rozpore s operačným projektom Elisa použili 12 800 000 Sk na úhradu akcií firmy, ktorá tlačí ceniny a tiež rozličné typy preukazov. Dokonca medzi týmito dokumentmi boli aj preukazy príslušníkov Policajného zboru SR, takže v súčasnosti existuje dôvodné podozrenie, že bývalí príslušníci SIS môžu používať takto získané policajné preukazy. Nadväzne po tejto transakcii došlo k zmene v predstavenstve firmy vyrábajúcej ceniny; členmi predstavenstva sa stali traja príslušníci SIS. Podobný personálny stav vznikol aj vo firme IDeA, ktorá funguje ako súkromná bezpečnostná služba a podľa predmetu podnikania by sa mala zaoberať aj sprostredkovaním informácií z verejných masovokomunikačných prostriedkov a periodík. Vznik tejto súkromnej bezpečnostnej služby a skutočnosť, že táto služba prevzala v roku 1998 kompletnú ochranu Slovenskej poisťovne a Istrobanky plne súvisí so snahou bývalého riaditeľa SIS a jemu blízkych osôb prostredníctvom vlastníctva akcií, dosadenia verných osôb do manažmentu úplne ovládnuť tieto finančné ústavy a ich prostredníctvom rad ďalších významných spoločností.

ZBROJNÝ ARZENÁL

Osobitnú zmienku si vyžaduje postup, akým sa realizovalo vyraďovanie zbrojného materiálu v SIS. Napr. pri vyraďovaní zbraní a streliva došlo k tomu, že boli vyradené aj nové typy pištolí, ktoré boli nakúpené v rokoch 1995 a 1996. Predovšetkým je však podozrivé, akým postupom došlo k vyradeniu takých zbraní ako napr. samopaly, guľomety, ostreľovačské pušky, pištole a revolvery. Pritom tieto zbrane boli v jednom prípade odovzdané do zberu ako kovový šrot za cenu 25 Sk, podotýkam slovom dvadsaťpäť korún slovenských. Táto suma musí vyvolať úsmev, najmä ak išlo o vyradenie 5 guľometov, 30 samopalov, 21 revolverov, 218 pištolí, 2 ostreľovačských pušiek, 6 malokalibroviek, vyše 74-tisíc nábojov a 7 útočných nožov. Nepochybne, že zbrane a muníciu nemohol prevziať žiaden pracovník Zberných surovín, aj keď existuje o tom doklad - účtenka zo zberne železného šrotu. Z toho dôvodu je obava, že došlo k nezákonnému zhromažďovaniu a ozbrojovaniu zo strany hlavného aktéra pri vyraďovaní zbraní Michala H. a skupiny, ktorá sa okolo neho zhromaždila. Michal H. je podozrivý aj z účasti na únose a zavlečení M. Kováča ml., ako aj z účasti na akciách proti politickej opozícii HZDS. Existujú tiež poznatky o jeho kontaktoch s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Netreba azda ani pripomínať, že takýto spôsob nakladania so zbraňami by nebol možný bez súhlasu riaditeľa SIS.

MACHINÁCIE S AUTAMI

K porušovaniu predpisov dochádzalo pri vyraďovaní a predaji motorových vozidiel. Vozidlá zvláštnej evidencie vedené na súkromné osoby boli preraďované do oficiálnej evidencie SIS a potom odpredané príslušníkom SIS, ktorí ich predtým používali na služobné účely. Vyskytli sa dokonca prípady, že vozidlá zvláštnej evidencie boli pridelené tajným spolupracovníkom SIS, ktorí sa podieľali na tzv. špeciálnych operáciách SIS. Osobitne krikľavým prípadom je vyradenie 14 opotrebovaných, poškodených alebo typovo zastaraných motorových vozidiel, ktorých cenu odhadol znalec na sumu 630 000 Sk. Napriek odhadu znalca vozidlá boli na pokyn bývalého námestníka riaditeľa SIS Jaroslava S. údajne odpredané za cenu 13 450 Sk. Pokútnu transakciu realizoval príslušník služby Peter Z. tri dni pred ukončením služobného pomeru v SIS v októbri 1998. Fingovaným spôsobom v rozpore so zákonom o správe majetku štátu boli odpredané 4 motorové vozidlá SIS v zostatkovej hodnote 700 000 Sk už spomínaným súkromným firmám IDeA a Brillife a jeho vopred určenej súkromnej osobe. Riaditeľ SIS v priebehu roka 1998, z toho v dvoch prípadoch koncom septembra roku 1998 schválil ich vyradenie a bez uskutočnenia ponukového konania iným štátnym orgánom rozhodol o zaevidovaní týchto vozidiel na súkromnú osobu, ktorá ich odpredala uvedeným firmám. Aby sa zakryl pôvod vozidiel a skutočný kupujúci vozidla, boli zaevidované v evidencii motorových vozidiel iného okresu a potom spätne v Bratislave. Ešte 26. októbra 1998 rozhodol riaditeľ SIS o vyradení ďalších 6 motorových vozidiel, za ktoré zaplatila jedna fyzická osoba sumu 813 000 Sk. V súčasnosti už tri z týchto vozidiel sú evidované na spomínanú firmu IDeA.

ŠPEKULÁCIE S MAJETKOM

Pod zámienkou, že ide o tajných spolupracovníkov, v lete 1998 riaditeľ SIS schválil zapožičanie finančnej čiastky 1 milión Sk z prostriedkov služby na zakúpenie dvoch motorových vozidiel súkromným osobám, ktoré boli zamestnancami firmy IDeA. Všetky výdavky na prevádzku týchto vozidiel od júna do konca októbra 1998 vo výške 125-tis. Sk boli neoprávnene uhradené z finančných prostriedkov SIS. Na účely zakupovania vozidiel služby pre presne nešpecifikované iné osoby bol dokonca zmenený príslušný interný predpis riaditeľa SIS, pretože dovtedy neumožňoval nákup vozidiel iným osobám než príslušníkom informačnej služby na služobné účely. Novelizovaný predpis je v príkrom rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého prostriedky rozpočtu nemožno použiť na iné účely než na plnenie vymedzených úloh. K prípadom obohacovania služobných funkcionárov SIS patria tiež transakcie s nehnuteľnosťami. Príslušnému úradu vyšetrovania PZ SR bol odovzdaný prípad pokusu o prevod vily v Bratislave-Dúbravke z majetku Ministerstva vnútra SR do vlastníctva SIS a následný odpredaj tejto vily súkromnej osobe, ktorá má blízky vzťah s bývalým námestníkom riaditeľa SIS Jaroslavom S. Ďalším príkladom, ako sa špekulovalo s majetkom SIS, sú objekty s krycím označením Chalupa a Chata - v skutočnosti rodinný dvojdom. V lete 1997 sa začalo s asanáciou opusteného rodinného domu a na uvoľnenom pozemku sa začala výstavba nového dvojdomu. Na jeho výstavbu sa investovalo z prostriedkov služby vyše 12 miliónov Sk, z toho doteraz 10 miliónov nebolo vyúčtovaných. Už v marci 1998 - prakticky po pol roku - služobní funkcionári SIS rozhodli o tom, že stavebne nedokončený objekt je potrebné odpredať cez realitnú kanceláriu. Vybraný súdny znalec určil cenu objektu vo výške 2 milióny Sk. Celú transakciu schválil bývalý riaditeľ SIS I. Lexa. I keď z doteraz nezistených dôvodov k odpredaju objektov Chalupa a Chata nedošlo, boli hrubo porušené predpisy hospodárenia s finančnými prostriedkami. Existuje dôvodné podozrenie z neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami SIS. Rovnaký druh podozrenia sa vzťahuje na Jaroslava S., ktorý v roku 1995 uzatvoril na doklady neexistujúcej osoby zmluvu s príslušným obecným úradom na kúpu objektu Beta v cene 1 100 000 Sk. Na ten účel bola z pokladne SIS vybraná uvedená suma v októbri 1995. V novembri 1996 však došlo k prevodu vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti na súkromnú firmu Brillife za sumu 1 350 000 Sk. Výnos z tohto predaja, ktorý prevzal Jaroslav S. na jemu pridelený legalizačný doklad, nebol informačnej službe doteraz vydaný. V decembri 1997 sa príslušný úvar SIS stal nájomcom uvedeného objektu Beta s nevýhodnou nájomnou cenou 1 660 Sk za meter štvorcový ročne v rozpore s príslušným cenovým výmerom o regulovaných cenách nájmu nebytových priestorov. V rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou SIS za užívanie objektu a s tým spojené služby uhradila firme Brillife za rok 1998 o takmer 500-tisíc Sk viac, ako bolo dohodnuté v zmluve.

KŠEFTY S ARMÁDOU

V súvislosti so špekulatívnymi postupmi bývalého vedenia SIS vyvolávajú odôvodnené podozrenie prevody neupotrebiteľného majetku Armády SR na SIS. Ministerstvo obrany SR v septembri 1997 ponúklo službe prebytočnú výzbroj, techniky a materiál. Ponuku posúdil bývalý námestník riaditeľa SIS Jaroslav S., ktorý vyznačil v zozname položky podľa jeho názoru pre potreby služby zaujímavé. Medzi týmito označenými položkami boli napríklad: automiešač Tatra AM 369, ťahač T 148 (15 kusov), košele a blúzky kaki (21 932 kusov), blúzy pre motocyklistov (1085), okuliare pre motocyklistov (6000 kusov), hnedé poltopánky (4326 párov), remene do nohavíc (4000 kusov), plášte do dažďa (5000 kusov). Azda zaujímavejšími boli položky týkajúce sa munície: strely kalibru 122 mm (20 000 kusov), náboje kalibru 7,62 (200 000 kusov), rozbušky Ž1 (50 000 kusov), bleskovnice NP1 (50 000 kusov) alebo pálniky P1 (100 000 kusov). V priebehu roku 1998 bolo postupne uzavretých 6 zmlúv medzi Úradom pre výzbroj, techniku a materiál Ministerstva obany SR a SIS, ktorá podľa týchto zmlúv mala prevziať vojenské rádiostanice, rádiolokátor, veľkokapacitné nádrže na pohonné hmoty a materiál podobného druhu. SIS prevzala od Armády SR opotrebovaný materiál, nefunkčný a pre službu zbytočný v hodnote 8 201 836 Sk. Bol uložený v priestoroch SIS a v súčasnosti mimoriadne zaťažuje službu náročnosťou na skladovacie priestory, ošetrovanie a vykonávanie inventarizácie. K prevodu 20 000 striel kalibru 122 mm do SIS nedošlo iba z toho dôvodu, že tesne pred jeho realizáciou Ministerstvo obany SR požadovalo odplatný prevod týchto striel. Pri dopravnej nehode poškodený automobil Audi A6 - prevodom nadobudnutý od Armády SR - bol neskôr predaný firme IDeA. Z uvedeného je zrejmé, že prevedená technika, výstroj a ostatný materiál nemohli byť určené na plnenie zákonných úloh SIS, teda pri získavaní, sústreďovaní a vyhodnocovaní informácií.

JAROSLAV S. A SPRENEVERA

Ani pri nákupoch špeciálnej spravodajskej techniky sa nedodržiavali predpisy a zákon, čo ilustruje príklad: v mesiacoch apríl a máj 1998 námestník riaditeľa SIS Jaroslav S. a riaditeľka jeho kancelárie svojvoľne vybrali z pokladne SIS sumu 18 miliónov Sk. Finančné prostriedky vyúčtoval Jaroslav S. doložením faktúry na nákup špeciálnej spravodajskej techniky, ktorú uhradil až v októbri 1998. Odborným posúdením cien dodanej techniky bolo zistené, že jej cena na faktúre bola nadhodnotená o 100 %. Z uvedeného vyplýva podozrenie, že po dohode s dodávateľom boli spreneverené finančné prostriedky vo výške 9 mil. Sk. Okrem toho námestník riaditeľa SIS neoprávnene disponoval s finančnou čiastkou 18 miliónov Sk počas obdobia 5 mesiacov. Pri preverovaní celej záležitosti vzniklo tiež podozrenie, že na pokyn Jaroslava S. bolo nakúpené podstatne viac techniky, ako sa uvádza na faktúre a táto špeciálna spravodajská technika navyše nebola zaevidovaná. Pokiaľ ide o spravodajskú techniku, rovnaké podozrenie vyvoláva prípad straty prístrojov na nočné videnie a špeciálnej rádiostanice v hodnote 2 900 000 Sk, ku ktorej došlo za podozrivých okolností v marci 1998. V posledných mesiacoch roku 1998 do nástupu nového vedenia SIS došlo k mnohým stratám a krádežiam výpočtovej a spravodajskej techniky, pričom v niektorých prípadoch už boli získané poznatky, že išlo o fingované straty a krádeže, a preto budú odovzdané orgánom činným v trestnom konaní. Bývalé vedenie SIS riešilo tieto prípady benevolentne, a to najmä odpismi v neprospech štátu. Takéto rozhodnutia o odpise škody nemôžu byť právoplatné, a preto sa budú nimi zaoberať kontrolné orgány služby v zmysle platných predpisov.

AJ LEXA SI PRILEPŠIL

V súvislosti so stratami spravodajskej techniky pri inventarizácii sa zistilo, že dňa 20. septembra 1997 vtedajší riaditeľ SIS osobne prevzal prenosné monitorovacie zariadenie, ktoré umožňovalo odpočúvanie mobilných telefónov systému NMT v hodnote cca 250 000 Sk. Absolvoval tiež odborné zaškolenie na používanie tohto zariadenia. Doteraz I. Lexa ani po odchode z funkcie riaditeľa služby toto odpočúvacie zariadenie nevrátil. Nedostatky uvádzané v tejto správe svedčia o tom, že bývalé vedenie SIS v mnohých prípadoch ignorovalo dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri nakladaní s majetkom a finančnými prostriedkami. Podozrenia zo sprenevery finančných prostriedkov vysokej hodnoty a účelové prevody majetku potvrdzujú vedomé porušovanie zákonnosti. Značnou mierou na doteraz zistených nedostatkoch sa podieľal nefunkčný kontrolný systém, ktorý sa zaoberal len formálnou stránkou dodržiavania predpisov namiesto skúmania opodstatnenosti, hospodárnosti a efektívnosti vynakladaných finančných prostriedkov z rozpočtu a zákonnosťou rozhodnutí príslušných služobných funkcionárov. V ostrom kontraste s uvádzaným plytvaním finančných a materiálnych prostriedkov je skutočnosť, že prevažná časť spravodajských útvarov SIS je veľmi slabo materiálovo vybavená. Používa zastaranú výpočtovú techniku, automobilový park a je nedostatočne vybavená spravodajskou a špeciálnou spojovacou technikou.

FIKTÍVNE VÝPLATY

Charakteristickým prípadom porušovania zákona a interných pridpisov SIS bola činnosť plk. RSDr. Dezidera K. V období od 1. 5. 1995 do 31. 10. 1998 bol zaradený do funkcie vedúceho odboru ekonomicko-technického zabezpečenia a evidencie rozviedky SIS. V rozpore so svojím zaradením v rozviedke vykonával spravodajskú činnosť na úseku tzv. vnútorného spravodajstva v súčinnosti s vybranými príslušníkmi sekcie kontrarozviedky SIS, čo okrem iného dokazuje spravodajský spis s krycím menom Tarak. Podľa uvedeného spisu činnosť Dezidera K. bola zameraná na získavanie informácií o politikoch bývalej opozície. Plk. RSDr. Dezider K. na pokyn riaditeľa SIS I. Lexu plnil tzv. špeciálne spravodajské úlohy, čo bolo v rozpore s § 2 ods. 2 zákona NR SR č. 46/1993 Z.z. o SIS a tiež článkom 15 nariadenia riaditeľa SIS č. 22/1993 o organizačnom poriadku služby. V prípade Dezidera K. bolo tiež zistené, že menovaný evidoval ako tzv. legalizanta SIS fiktívnu osobu, na ktorú vykázal vyplatenie finančných prostriedkov v celkovej sume 453 065 Sk. Okrem toho bol Deziderovi K. poskytnutý v období od februára 1996 do októbra 1998 nezúčtovateľný spravodajský paušál v celkovej výške 80 000 Sk. K doteraz zisteným poznatkom o činnosti Dezidera K. možno konštatovať, že trestnoprávnu zodpovednosť za uvedenú činnosť majú v plnej miere aj bývalý riaditeľ SIS I. Lexa a riaditeľ rozviedky SIS Rudolf Ž. Nešlo však o jediný prípad vykazovania fiktívnych legalizantov SIS. V personálnej evidencii sekcie vnútorného spravodajstva SIS bolo zistené, že ako riadiaci dôstojníci v legalizácii bolo v období od októbra 1995 do októbra 1998 vedených 12 osôb, ktoré sa nenachádzajú v evidencii obyvateľstva SR. Na uvedené osoby neboli otvorené žiadne spravodajské spisy a ich mená sú fiktívne. Preto je odôvodnené podozrenie, že ich riadne výplaty preberali príslušní spravodajskí dôstojníci a použili ich na vlastnú potrebu, resp. iné účely v rozpore so zákonom. Celkove ide o sumu 3 697 793 Sk na mzdách a 140 500 Sk na odmenách. Bolo zistené, že mzdy pre fingovaných legalizantov SIS preberali: príslušník SIS Michal H., ktorý je podozrivý z účasti na únose a zavlečení M. Kováča ml., ďalej bývalý riaditeľ kontrarozviedky SIS Ľubomír K. a tiež bývalý námestník riaditeľa SIS Jaroslav S. Podľa získaných poznatkov časť takto získaných prostriedkov sa použila na vyplácanie odmien osobám, ktoré sa podieľali na nelegálnych aktivitách SIS. Ďalším príkladom zneužitia predpisov je postup analytického príslušníka útvaru vnútorného spravodajstva Jozefa M. Ako analytik nemal oprávnenie a dôvod, aby používal finančné prostriedky určené na spravodajskú činnosť. Napriek tomu bývalý riaditeľ sekcie vnútorného spravodajstva Ľubomír K. schválil takéto výdavky, podložené len jeho čestnými vyhláseniami. Za obdobie 15 mesiacov išlo o sumu takmer pol milióna korún. Na zakrytie tejto činnosti bol skartovaný hlavný spravodajský spis a jeho finančná časť bola pričlenená k inému, ešte rozpracovávanému spravodajskému spisu.

PORUŠOVANIE NORMOU

Porušovanie interných noriem SIS bývalým vedením sa stalo vlastne normou vo fungovaní služby, čo potvrdzovala aj prax pri vyžadovaní, vyhotovovaní, používaní a evidovaní legalizačných dokumentov, ktoré používajú príslušníci SIS na utajenie svojej príslušnosti k SIS (napr. policajné preukazy, osobné identifikačné karty alebo cestovné pasy). Bola zistená výroba neevidovaných legalizačných dokumentov. Medzi osobami zodpovednými za porušovanie predpisov o legalizačných dokumentoch bol námestník riaditeľa SIS Jaroslav S., ktorý vydal príkaz na výrobu legalizačných dokumentov bez ich riadneho zaevidovania, umožnil neoprávneným osobám používať legalizačné dokumenty vydané SIS a legalizačné dokumenty do času ukončenia služobného pomeru k SIS nevrátil. Rovnako boli v mnohých prípadoch porušené predpisy pri strate alebo odcudzení legalizačných dokumentov, čo sa vzťahuje najmä na obdobie september - október 1998, keď sa vyskytlo najviac takýchto prípadov. Pri kontrole sa zistilo, že v 49 prípadoch došlo k strate, odcudzeniu alebo k ponechaniu legalizačných dokladov. Možno odôvodnene vyjadriť podozrenie, že tieto doklady môžu byť zneužité neoprávnenými osobami na vykonávanie trestnej činnosti. Zneužitie legalizačných dokladov potvrdzujú zistenia, že už došlo k odpredaju konšpiračných bytov, vedených na legalizačné dokumenty. Za takéhoto stavu porušovania zákonov a interných právnych noriem v službe ani neprekvapuje, že bývalé vedenie SIS nerešpektovalo ani lustračný zákon, ktorý na Slovensku platil do 31. decembra 1996. Bývalí príslušníci ŠtB tvorili vysoké percento v riadiacich funkciách. Podľa doterajších zistení do služobného pomeru bolo prijatých vyše 80 bývalých príslušníkov operatívnych zložiek ŠtB, z toho minimálne polovica v období platnosti lustračného zákona, teda do konca roku 1996. Niektorí uviedli do osobných spisov nepravdivé údaje, ktorými zatajili svoju minulosť v zložkách ŠtB. Do služobného pomeru boli získavaní okrem iného i prísľubom, že za činnosť v SIS získajú tie sociálne nároky, ktoré im na základe zákona nepatrili, teda odchodné, príspevok za službu, resp. výsluhový príspevok. Po voľbách v septembri 1998 mnohí odišli zo služby s vysokým odchodným a nárokom na príspevok za službu. Z prostriedkov SIS im bolo vyplatené odchodné v celkovej sume vyše 20 miliónov Sk. Každý mesiac sa týmto bývalým príslušníkom vyplácajú tzv. príspevky za výsluhu rokov, ktoré predstavujú celkovú sumu vyše 800 000 Sk mesačne, z toho asi 500 000 Sk dostávajú bývalí príslušníci ŠtB, prijatí do služobného pomeru k SIS v rozpore s lustračným zákonom.

Predkladaná správa prezentuje iba čiastkové poznatky o nezákonnej činnosti SIS v období od apríla 1995 do októbra 1998. Už tri mesiace prebieha proces preverovania činnosti služby v uvedenom období a každý deň prináša nové a nové negatívne zistenia. Preto odôvodnene možno predpokladať, že skutočný rozsah porušovania zákonnosti je omnoho rozsiahlejší ako fakty spomínané v tejto správe.

SIS V SLUŽBÁCH HNUTIA

SIS v období od apríla 1995 do októbra 1998 si neplnila úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom zákonom NR SR č. 46/1993 Z.z. Bola zneužívaná na ovplyvňovanie politického života na Slovensku, na presadzovanie ekonomických a mocenských záujmov úzkej skupiny osôb, ktoré boli lojálne vláde. Fungovala ako spravodajská služba vládneho hnutia, ktorému pomáhala udržať sa pri moci za každú cenu, porušovanie zákonov nevynímajúc. Za tento stav nesú plnú zodpovednosť vedenie a riadiaci funkcionári služby. Práve tým, že aktivovali bývalých príslušníkov ŠtB, určili charakter činnosti SIS. Je celkom príznačné, že bývalí príslušníci ŠtB zastávali väčšinu vedúcich funkcií v službe, a to najmä na úseku vnútorného spravodajstva. Spravodajská služba nadobudla charakter totalitnej tajnej služby, ktorá chcela kontrolovať takmer všetko. Nielen informačne kontrolovať celú spoločnosť, ale aktívne zasahovať do politického života a ovplyvňovať dianie v krajine v prospech záujmov jednej politickej skupiny. Rovnakým príznakom totalitného charakteru spravodajskej činnosti SIS bolo vnímanie opozície ako nepriateľa štátu, ktorý potenciálne ohrozuje jeho ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť. Predkladaná správa naznačuje, že pôsobenie SIS v najbližšom období nebude prebiehať v jednoduchých podmienkach. Po nástupe nového vedenia v novembri 1998 sa uskutočňujú zmeny v organizácii a štruktúre služby. Ide predovšetkým o redukovanie podporných útvarov a rozšírenie spravodajských zložiek, ktoré by mali väčšou mierou ako doteraz pôsobiť na úseku boja s vysoko organizovaným zločinom, organizovaným terorizmom, pri získavaní informácií o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť a poškodiť hospodárske záujmy SR, ako aj pri ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva. Reforma a očistenie SIS si vyžiadali zaradenie do záloh 128 príslušníkov SIS. Ich zaradenie sa postupne zákonným spôsobom rieši, pričom sú zohľadňované potreby a záujmy služby. Chcem zdôrazniť, že sme pripravení riešiť aj jednu špecifickú úlohu, ktorá súvisí s tým, že v minulom období - za bývalého vedenia služby - došlo k fingovaným stratám a neevidovaným nákupom spravodajskej techniky, k stratám legalizačných dokladov a tiež fingovaným skartáciám spravodajských spisov. Máme určité poznatky, že tieto skutočnosti súvisia s prípravou na nezákonnú spravodajskú činnosť. Nepreceňujeme tento problém, ale hovorím o ňom nahlas, pretože považujem za svoju povinnosť informovať o tom poslancov NR SR. Ak by vznikla akútna potreba riešiť ho operatívnymi prostriedkami, potom budeme konať v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru SR, ktoré sú na to určené podľa zákona.

(Koniec)

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  2. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  3. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  4. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  5. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  6. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  7. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  8. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  9. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  10. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  1. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  2. Pivovar Šariš rozdá regiónu 16-tisíc eur
  3. Gemerský expres priblíži nádherný kraj
  4. Takto sa môžete najlepšie chrániť pred výtlkmi
  5. Dokonalá záhrada? Nezabudnite na prísun vody.
  6. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  7. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  8. Women in business
  9. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  10. Bim Challenge 2019
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 22 877
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 10 115
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 417
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 6 901
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 456
  6. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 4 339
  7. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 253
  8. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto 3 368
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 946
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 1 590

Neprehliadnite tiež

Café Európa: Ako sa zmení Ukrajina a čo čakať od Zelenského (video)

Diskusia o ukrajinských prezidentských voľbách.

Volodymyr Zelenskyj.
Peter Tóth
Dobré ráno

Dobré ráno: Polícia vedela, že Vadala tu buduje bunku mafie

Čo je horšie, že Gašpar klamal alebo si policajti nevymieňajú informácie.

Podcast Dobré Ráno
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Ak mohli sledovať novinárov, môžu sledovať aj vás

Nevieme, či sledovanie novinárov bol ojedinelý prípad.

Šéfredaktorka SME Beata Balogová.

Mikloš: Porošenko bol nepopulárny ako Fico (rozhovor)

Ľudia chcú reformy, no nepáčia sa im nepopulárne opatrenia.

Ivan Mikloš