ŽILINA (SME - jf) - "V zastúpení štátneho tajomníka Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR môžem povedať, že v zmysle programového vyhlásenia Vlády SR sekcia cestnej infraštruktúry vypracovala koncepciu výstavby diaľnic do roku 2002 a táto koncepcia už prebehla medzirezortnými konzultáciami. Prerokuje ju aj Hospodárska rada vlády, potom aj Rada vlády pre štátnu správu a nakoniec bude predložená Vláde SR. Koncepcia je vyjadrením odborného názoru," uviedol v odpovedi na otázku denníka SME generálny riaditeľ sekcie cestnej infraštruktúry MDPT SR Peter Barek. Dodal, že vláda je rozhodnutá pokračovať vo výstavbe diaľnic v súlade s harmonickým rozvojom všetkých infraštruktúr a kladie dôraz predovšetkým na zmenu doterajšieho spôsobu financovania. V priebehu najbližšieho polroka budú nasledovať ďalšie kroky vlády, a potom sa bude definitívne vedieť všetko aj o prioritách vo výstavbe diaľnic v Žilinskom kraji.
Návšteva P. Bareka na žilinskom Krajskom úrade (KÚ) aj s rezortným kolegom, riaditeľom odboru cestného hospodárstva MDPT SR Gejzom Véghom súvisela s urgenciou prednostu KÚ v Žiline Antona Straku, aby sa v rámci terajších pomerne skromných možností pripravovaného štátneho rozpočtu prihliadalo na obrovskú potrebu pokračovania výstavby diaľnic SR na území terajšieho Žilinského kraja. "Ten je z hľadiska výstavby európskych diaľnic strategickým diaľničným dopravným uzlom koridorov sever-juh i východ-západ, kde predchádzajúca vláda realizovala diaľničný program iba v začiatočnej fáze a v súčasnosti sa dostal do fázy výsostného ohrozenia," uviedol A. Straka.
Podľa prepočtov predchádzajúcej vlády celkové náklady na výstavbu diaľnic v Žilinskom kraji predpokladali zabezpečenie 9,07 mld Sk a doteraz bolo preinvestovaných iba 1,44 mld Sk. Podľa aktualizovaných odhadov by na dokončenie začatých diaľničných stavieb v Žilinskom kraji bolo potrebných ešte takmer 11,6 mld Sk. Konkrétne odpovede na nastolené otázky však podľa P. Bareka závisia od reálnych možností a s nimi súvisiacimi rozhodnutiami vlády SR o tom, aké priority diaľničného programu určí v najbližšom období ešte pred začiatkom novej stavebnej sezóny na jar tohto roka. Je však jasné, že nereálne dynamizovaný dialničný program predchádzajúcej vlády bude spomalený, lebo sa bude opierať iba o reálne a dlhodobé zdroje financovania.
Plánovaná dĺžka diaľnic v Žilinskom kraji počíta s výstavbou 186,8 km diaľnic, čo predstavuje približne 28,3 % projektovanej celkovej dialničnej siete na Slovensku. Odporúčanie expertov preto smeruje k pokračovaniu vo výstavbe rozostavaných diaľničných stavieb s prioritou stavby obchvatu Čadce a úseku Čadca-Oščadnica smerom k Poľsku na ťahu koridoru diaľnice D 18. Takisto je na území Žilinského kraja prioritné pokračovanie výstavby diaľnice D 1 v úseku Hybe-Važec a diaľničného uzla s privádzačmi v samotnej Žiline.
"Uvedené odporúčania okrem dopravných a ekonomických prínosov výstavby diaľnic a diaľničných privádzačov vrátane najväčšieho počtu diaľničných tunelov na Slovensku, ktoré majú byť v členitom horskom teréne Žilinského kraja, zohľadňujú aj využitie vyše 3000 stavebných robotníkov a obrovských možností nakúpených stavebných mechanizmov strategických podnikov Váhostav a Doprastav, tiež 700 doteraz angažovaných malých a stredných subdodávateľských firiem z regiónu, výrazne postihnutého aktuálnou a kriticky narastajúcou mierou nezamestnanosti práve v oblasti stavebníctva a strojárskej výroby," konštatoval A. Straka.
