ŽENEVA (ČTK) - Zatiaľ čo prívrženci kurdského predáka Abdullaha Öcalana, ktorého zadržalo Turecko a hodlá ho súdiť, okupujú grécke či kenské misie v zahraničí, z Európy zaznieva stále viac hlasov v prospech spravodlivého procesu s Öcalanom. Korektný súdny proces s kurdským predákom, pri ktorom budú rešpektované ľudské práva, očakávajú od Ankary poprední činitelia z Talianska, Francúzska, Holandska či Nemecka. Grécka opozícia požaduje demisiu socialistickej vlády Kostasa Simitisa v súvislosti s tým, že "dovolila", aby Ankara Öcalana zadržala. Turecko však odmietlo myšlienku, že by súdny proces s vodcom separatistickej Strany kurdských pracujúcich (PKK) mohli sledovať zahraniční pozorovatelia, povedal hovorca ministerstva zahraničia Sermet Atacanli. Dodal však, že všetci môžu sledovať proces v Turecku, pretože súdy sú pre verejnosť otvorené. Spolupredseda parlamentnej komisie Turecko-EÚ Bülent Akarcali vyhlásil, že v Európe prepukla panika, pretože európske vlády sa teraz obávajú, že Öcalan pri súdnom procese prezradí, kto mu na Západe poskytoval podporu. Podľa Öcalanovho nemeckého advokáta Eberhardta Schultza sa kenským úradníkom podarilo dostať kurdského vodcu z gréckeho veľvyslanectva v Nairobi ubezpečením, že nasadne do lietadla, ktoré ho dopraví do Holandska. Pre kurdského vodcu mala byť Keňa len prestupnou stanicou, keď hľadal bezpečné miesto na pobyt v Európe. Únos a zatknutie šéfa Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullaha Öcalana za záhadných okolností vyvolali v utorok v Európe a po celom svete protesty Kurdov. Asi v dvadsiatke miest Kurdi vyšli do ulíc, v Európe sa snažili zaživa upáliť traja kurdskí demonštranti a desiatky dalších pohrozili masovými samovraždami. Včera sa skončili demonštrácie v Haagu a Sydney, Kurdi však stále okupujú grécke veľvyslanectvá v Londýne, Ženeve, Zürichu a Berne. Hlavný hnev Kurdov je namierený proti Grécku, na ktorého veľvyslanectve v Keni sa Öcalan zdržiaval pred tým, ako uviazol v tureckých rukách. Demonštranti zajali rukojemníkov na gréckych ambasádach v Holandsku a Švajčiarsku a pohrozili samovraždami na gréckych misiách v Bruseli a v Londýne. V Bonne a vo Viedni Kurdi zaútočili aj na kenské zastupiteľstvá a v Ženeve a v Jerevane na misie OSN. K incidentom došlo ďalej napríklad v Paríži, Štrasburgu, Lipsku, Berlíne, Moskve, Londýne, Štokholme a Kodani. Proti Kurdom zasiahla v mnohých prípadoch miestna polícia. Zatkla desiatky násilníkov a oslobodzovala rukojemníkov.