Ukrivdené individuality, iniciatívni občania, ochranárska smotánka, mladí zelení nadšenci, ale aj nemí zapisovatelia z magistrátu - dokopy asi stovka ľudí - obsadili v pondelok večer hľadisko bratislavského divadla Astorka. Na javisku, ktorému neubudol teatrálny šmrnc, zasadli za stôl s čipkovaným obrusom predstavitelia samosprávy hlavného mesta spolu s ochranárskymi diskutérmi. Začiatok v poradí druhého večera Ochranári v Astorke, tentoraz s podtitulom Zelenú Bratislave, obstarala Szidi Tobias s piesňou, úvodné slovo dostali oficiálni hostia. "V súvislosti s témou dnešnej diskusie si skôr pripomínam ochranárske časy spred roku 1989, ktorých som bol účastníkom," povedal bývalý primátor Peter Kresánek a trocha skepticky dodal, že ako ochranár a teraz ako poslanec v parlamente môže urobiť pre životné prostredie Bratislavy viac počas primátorovania. Ako výčitku naňho namierila ochranárka Zora Paulíniová, že za osem rokov vo funkcii nedokázal vytvoriť kanál medzi občanom a samosprávou. Neschopnosť vzájomnej komunikácie miestami poznačila aj stretnutie v Astorke, na ktorom chýbali predstavitelia štátnej správy. Rozbúreným vzduchom lietali tam a nazad témy ako doprava, revitalizácia, odpredaj pozemkov, útulok pre opustené zvieratá, právo občanov na informácie v prístupnom jazyku, zelená linka a kompetencie obce v tom všetkom. Pozície mužov zo samosprávy obhajoval Marián Minarovič z Únie miest a obcí Slovenska. Argumentoval obmedzenými právomocami samosprávy, a teda potrebou reformy verejnej správy, ale aj dedičstvom mečiarizmu - nízkym rozpočtom pre hlavné mesto v minulosti. Súčasné vedenie mesta reprezentoval Roman Vavrík, zástupca nového primátora, okrem iného aj pre životné prostredie. "Generel zelene, ktorý sa pripravuje od roku 1997, by mal uzrieť svetlo sveta v júni, rovnako aj nová verzia územného plánu - budú vystavené na verejné pripomienkovanie," išiel na to ústretovo. Na druhej stane vystúpila s plamenným príspevkom herečka Zita Furková, ktorú, rovnako ako Kamila Procházku z Nadácie Horský park, zaujímalo, prečo sa odpredávajú lukratívne pozemky pod Slavínom bezohľadným investorom. Konkrétne otázky smerovali na staromestského architekta Andreja Petreka - načo sa do centra mesta ťahajú autá stavaním podzemných garáží, prečo dlažobné kocky na Hlavnom námestí a korze už volajú po nahradení novými, kto stavia na Panenskej ulici. "Koľko občanov musí za vami prísť, aby ste prehodnotili svoje plány?" spýtal sa člen obecenstva, ktorý označil výsledky parlamentných a komunálnych volieb za sobáš z rozumu. "Nech príde jediný s reálnym alternatívnym riešením," odvetil A. Petrek.

LINDA SCHRANTZOVÁ