"Pre nás je kurdský problém problémom ľudských práv. Ako každý problém ľudských práv je to teda národný - v tomto prípade turecký - a zároveň medzinárodný problém."
m Turecko dlhý čas obviňovalo Grécko z podpory kurdského hnutia, z výcviku kurdských povstalcov na gréckom území...
"Kurdi sú dnes všade, majú svojich politických utečencov všade naokolo, v celej Európe. Práve dnes nás informovala slovenská polícia, že aj v SR je 40 tureckých Kurdov, ktorým slovenské autority priznali štatút politických utečencov a ďalší 30 Kurdi sú v pozícii žiadateľov o azyl. V Nemecku je viac ako milión Kurdov, ktorí majú štatút utečencov, zatiaľ čo v Grécku ich máme niekoľko stovák, avšak ani jednému z nich doteraz nebol priznaný tento štatút... Preto sú podľa mňa podobné obvinenia neopodstatnené."
m Teraz je tu však konkrétny prípad stelesnený v osobe Abdullaha Öcalana?
"Nesmiete zabúdať, že Öcalan bol predtým v mnohých iných krajinách. To, čo sa stalo v pondelok, sa nestalo v Grécku, ale v Keni. Áno, rozumiem postoju tureckej strany, pretože udalosť sa čiastočne odohrala na pôde gréckeho veľvyslanectva..."
m Predstavte si však, že by bol Öcalan zabúchal na dvere vašej ambasády. Prv, ako by ste ho nechali prekročiť jej prah, pravdepodobne by ste situáciu konzultovali s Aténami?
"V takomto prípade by boli rozhodujúce dva faktory: postoj miestnych, v tomto prípade slovenských autorít a potom by som - samozrejme - žiadal o inštrukcie Atény. Predpokladám, že aj kenské autority museli byť v prvom rade informované, že Öcalan je na ich území, a až potom mohol ísť na grécke veľvyslanectvo. Grécka tlač priniesla ešte v nedeľu informácie, že Öcalan žiadal veľmi dôrazne o politický azyl v Grécku a treba si uvedomiť, že ho nedostal, že opustil veľvyslanectvo v Nairobi a predtým, ako sa dostal do rúk Turkom, bol pravdepodobne na ceste do Holandska..."
m Ako môžu tieto udalosti ovplyvniť ďalšie grécko-turecké vzťahy?
"Čo si v žiadnom prípade neželáme, je, aby sa Grécko stalo súčasťou tohto problému, aby sa tento problém stal ďalšou položkou v grécko-tureckých vzťahoch. Zo strany Ankary niekedy existuje úsilie vytvárať tzv. agendu rozdielností aj v prípadoch, kde Grécko žiadne rozdielnosti alebo diferencie nevidí. Turecko vzápätí tieto problémy označí za bilaterálne problémy a žiada nás, aby sme o nich rokovali. Grécko si úprimne želá, aby sa Turecko priblížilo Európe. Je to v našom záujme, mať v susedstve prosperujúcu civilizovanú krajinu. Ale - a to je problém celej Európy - ako sa dá nájsť spoločný jazyk s krajinou, kde má v rozhodovacom procese už od čias zakladateľa moderného tureckého štátu Kemala Atatürka kľúčové postavenie armáda...
JURAJ KITTLER
