h dedín východného Slovenska. "Prerazili sme iba pred chvíľou v smere od Cejkova frézou, trvalo to celé hodiny," povedal včera po 10.00 h SME vodič Slovenskej správy ciest Trebišov krátko po tom, ako sa na Obecnom úrade v Zemplíne zahlásil starostke Márii Tuchyňovej. Cesta lemovaná obrovskými závejmi sa po sprejazdnení dala zvládnuť iba na traktoroch, aj to však obyvatelia Zemplína uvítali s radosťou. "Naša izolácia od sveta trvala takmer 150 hodín. Vďaka skupine chlapov sme sa v sobotu ráno dočkali čerstvého chleba. Muži na traktoroch cez polia prekonali strastiplnú cestu do 10 km vzdialenej Stredy nad Bodrogom - trvala im takmer 20 hodín a nebyť mobilov, asi by v tých poliach uviazli," povedala starostka. Ľudia, ktorí sa sami pokúsili doplniť stenčené zásoby, ani v od sveta odrezanej obci nečakali na pomoc so založenými rukami. Odpratávali sneh z ulíc i zo striech, mnohé z nich ťarcha snehu poškodila, odhadzovali záveje napr. od múrov škôlky, pretože už boli premočené. "Pomáhali sme si navzájom, ako a čím sa dalo. Keďže antibiotík nebolo a 14-ročný Róbert mal takmer 40-stupňovú horúčku, pohľadala som doma aspoň sirup na kašeľ a namiesto vitamínov som mu dala aspoň kompóty. Včera ráno ho napokon na traktore prepravili do Ladmoviec, kde už čakala sanitka. Teraz je už v bezpečí." Starostka Mária Tuchyňová si len niekoľko dní pred kalamitou doplnila zásoby nákupom 10 kg múky. Celá železná rezerva je teraz z komory preč - Zemplínčania si sami piekli chlieb a navzájom si pomáhali. V humanitárnej pomoci, ktorú včera poskytol Krajský úrad v Košiciach, bol chlieb i ďalšie potraviny. Biela blokáda sa skončila a Zemplínčania sa zhodli, že táto kalamita bola oveľa horšia ako predchádzajúca v roku 1987, o ktorej doteraz i starší obyvatelia dediny hovorili ako o najhoršej v tomto storočí.

EVA BOMBOVÁ