rých lokalitách sa spojilo s veľmi silným vetrom, ktorý dosahoval miestami rýchlosť v nárazoch až 100 km/h. Práve vietor sa podpísal na vytváraní niekde až trojmetrových závejov. Kým na nížinatom teréne nebol až taký problém s ich odhŕňaním, v dolinách a roklinách sa problém sprístupňovania komunikácií znásobil menšou priechodnosťou úzkych serpentínových ciest, čo odrezalo desiatky dedín a dediniek od okolia. Dominantná úloha vetra sa prejavila aj v tom, že oblasti, ktoré sa ocitli neprístupné za záľahami snehu, sú vyššie položené a sú pomerne zvyknuté na snehové prídely každú zimu. Len nie vždy s takou podporou vetra. "Ja by som v súvislosti s počasím minulých dní nehovoril o výnimočných meteorologických javoch a už vôbec nie o snehovej búrke, ako to zaznelo v médiách. Búrka vyzerá inak," vysvetľuje meteorológ Pavol Zaujec, "napriek všetkým problémom, ktoré teraz počasie narobilo, ak si to porovnáme so zimou v roku 1987, zistíme, že teraz bolo ešte relatívne šťastie, že teploty neklesli tak extrémne ako počas kalamity pred 12 rokmi. Vtedy okrem enormnej záľahy snehu mrzlo s teplotami minimálne o 10 stupňov nižšími. To znemožňovalo aj naštartovanie mechanizmov. Pocitovo sa to vtedy prežívalo ťažšie ako teraz. A vybavenosť mechanizmami bola tiež horšia." Niektorí meteorológovia navyše pripomínajú, že v 90. rokoch sme si už zvykli na miernejšie zimy a teraz nás čo len o trochu väčšia nádielka snehu zakaždým prekvapí...