o rozpočtu sa nepodarí dodržať na plánovanej úrovni. Typickým príkladom bola minuloročná projekcia príjmov z dane z pridanej hodnoty. "Výpadok" plnenia tejto dane v objeme 11,2 mld Sk, o ktorý sa napokon zvyšoval deficit štátneho rozpočtu, bol viac zreálnením pôvodne naprojektovaných čísel ako riešením neplatenia.
Návrh tohtoročného rozpočtu sa však týmto smerom neuberá. Daňové príjmy sú naprojektované na vcelku reálnej výške. Podľa vyjadrenia ministerky financií SR Brigity Schmögnerovej sú dokonca predpoklady jej rezortu v oblasti daní nižšie ako predpoklady niektorých renomovaných poradenských a analytických firiem zo zahraničia.
Tým, že daňové príjmy sa neprojektovali v nezmyselných výškach, vznikla v návrhu príjmov štátneho rozpočtu medzera, ktorú bolo treba zalepiť. Náplasťou na ňu sa stali nedaňové príjmy. Štát sa rozhodol, že v omnoho väčšej miere sa bude snažiť získať do svojho rozpočtu časť zisku štátnych podnikov či iných prirodzených monopolov. Medzi nedaňové príjmy sa však skoncentrovali aj hlavné riziká príjmov štátneho rozpočtu.
Jedným z hlavných častí nedaňových príjmov je odvod zo zisku Slovenského plynárenského priemyslu. Tento podnik dosahuje každoročne hrubý zisk medzi 7 a 10 mld Sk. Takto získané zdroje však doteraz používal na rôzne investície mimo odvetvia plynárenstva - predovšetkým nákupy akcií a zmenkové operácie - pomocou ktorých často finančne pomáhal existenčne slabým priemyselným podnikom v SR. Takéto "investície" však už SPP zrejme nebude financovať a jeho zisky sa stanú do značnej miery ziskom štátu. SPP má v roku 1999 odviesť do štátneho rozpočtu 3 mld Sk. Oproti minulému roku je to nárast o 1 mld Sk. Zvýšenie odvodu by malo umožniť predovšetkým zvýšenie cien plynu, ktoré sa predpokladá od 1. apríla 1999. Na druhej strane však v súvislosti s SPP treba upozorniť aj na jeho cash-flow. Tento rok má splatný rad úverov, ktoré by chcel reštrukturalizovať emisiou eurobondov. Jej rozsah by mal byť podľa doterajších vyjadrení okolo 7 mld Sk. Ak by teda SPP neodvádzal 3 mld Sk do rozpočtu, mohol by ich použiť na zníženie úverovej zaťaženosti, ktorým by pomohol svojmu cash-flow. Podľa odborníkov by však emisia eurobondov mala byť dostatočnou stabilizáciou pre finančné toky v SPP, preto je zvýšený odvod SPP do štátneho rozpočtu namieste.
Ďalší mimoriadny odvod predstavujú 3 mld Sk, ktoré má dať štátu NBS. Centrálna banka sa zatiaľ k tomuto - momentálne rekordnému - odvodu nevyjadrila. Jej zisk je však v zmysle zákona príjmom štátneho rozpočtu, takže rizikom je "iba" to, či dosiahne NBS v tomto roku 3-miliardový zisk, keďže doteraz jej zisk postupne klesal. Okrem toho majú podľa návrhu rozpočtu do 30. apríla 0,5 mld Sk do rozpočtu odviesť Slovenské telekomunikácie (ST). Problém je v tom, že Slovenské telekomunikácie už podľa slov ministerky B. Schmögnerovej dali najavo, že takýto odvod nebudú schopné zrealizovať, takže v rozpočte vzniká polmiliardová diera, ktorá sa nazýva "riziko na strane príjmov".
Na rozdiel od niektorých minulých rokov sa neráta s príspevkom od Slovenských elektrární. Dôvodom je pravdepodobne neutešená situácia v oblasti cash-flow tejto spoločnosti. Ešte v januári musel štát platiť záruky, ktoré za ňu prevzal. Príjmy zo zvyšovania cien elektrickej energie sa tak použijú zrejme na stabilizáciu ekonomiky elektrární, čo je v prípade Slovenských elektrární potrebnejšie aj z pohľadu štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa spomínajú aj príjmy z dividend. Vzhľadom na nie príliš priaznivý stav vo väčšine štátnych firiem však asi nepôjde o príliš veľké sumy, a preto ani nie sú reálne v rozpočte zakalkulované.
Sumou 6,4 mld Sk sa rozpočtujú administratívne poplatky a iné platby. Ide najmä o súdne a správne poplatky, tržby za predaj kolkov, úhrady za služby ministerstiev a podobne. Tzv. ostatné nedaňové príjmy dosahujú 3,5 mld Sk. Patria medzi ne napríklad vrátené neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky štátneho rozpočtu, príjmy z lotérií či z prenájmov bytov. V návrhu rozpočtu sa rátalo aj s odvodom likvidačného zostatku zo zrušenia Fondu na podporu zahraničného obchodu v objeme 500 mil. Sk. S tým však nesúhlasia zamestnávateľské organizácie, ktoré tento fond celý čas napĺňali. Preto sa spomínaných 500 mil. Sk zaraďuje medzi tzv. "riziká", čo v praxi znamená dieru v rozpočte. Medzi ďalšie pravdepodobné príjmy, ktoré sa však v návrhu nespomínajú, by ešte mal patriť výnos z predaja akcií ČSOB či výnos z dražby na licenciu GSM 1800. To však zrejme nenaplní už spomínané "riziká", a preto nie je vylúčené, že bude nevyhnutné pristúpiť k ďalšiemu zvyšovaniu daní.
DUŠAN DEVÁN
