Len šesť disciplín mohli vidieť diváci 35. MS v biatlone vo fínskom Kontiolahti. Treskúci mráz ich i celý biatlonový svet o zostávajúce štyri preteky obral, napriek zúženému programu však zostane pre Slovensko šampionátom najúspešnejším. Nikdy predtým sme sa nemohli tešiť z medaily na seniorskom šampionáte a Schwarzbacherovej striebro zostane v análoch navždy prvé. Po zemiakových medailách Sone Mihokovej na MS v Osrblí i na ZOH v Nagane a umiestneniach Martiny Schwarzbacherovej v prvej desiatke optimisti už párkrát očakávali prelomenie medailových bariér, realitou sa však stalo až v tuhých fínskych mrazoch. Ani šesť dní trvajúca teplota pod povolenou hranicou -20 stupňov Celzia 25-ročnú rodáčku z Dolného Kubína M. Schwarzbacherovú nevyviedla z miery a v pravú chvíľu dokázala, že trpezlivosť a tvrdá drina ovocie predsa len prináša. I keď zverenkyňa Milana Gašperčíka priznala, že boli chvíle, keď strácala nádej. Rovnako ako Mihoková, v pretekoch SP pocit na najvyššom stupni už stihla okúsiť, na vrcholnom podujatí sa však mená slovenských reprezentantiek skveli vždy za trojicou najlepších. Často len veľmi tesne, párkrát o tom rozhodol až posledný výstrel na stojke, no stupeň víťazov bol pre slovenský biatlon vždy akoby zakliaty. Pokračovanie smoliarskych štvrtých miest viselo nad traťou aj počas sobotňajších stíhacích pretekov na 10 km v Kontiolahti, keď Martina necelé dva kilometre pred cieľom vybiehala zo strelnice za ukrajinsko-nemecko-ruským triom Zubrilovová, Zellnerová, Achatovová, na rozdiel od minulosti však tentoraz vydolovala zo seba viac síl ako súperky a Nemku s Ruskou po nevídanom trháku zdolala. Verme, že tým odštartovala ešte úspešnejšiu slovenskú biatlonovú éru. A jej striebro bude psychickým dopingom pre ostatné. V ďalších súťažiach SP tohtoročnej sezóny i počas zostávajúcich štyroch neuskutočnených pretekov MS (s hromadným štartom a vo vytrvalostnom biatlone), ktoré 11. a 13. marca budú súčasťou finále SP v nórskom Holmenkollene. RASTISLAV HRÍBIK