V januári 1999 som bol nútený dvakrát cestovať s motorovým vozidlom na letisko do Viedne, naposledy 16. januára. Cestoval som cez Jarovce, pretože len tadiaľ môžu slovenskí a českí občania prechádzať. Deviateho januára som čakal na priechode dve hodiny, 16. januára už dve a pol hodiny. (V januári, keď je menej cestujúcich, čo bude v máji?!) Treba povedať, že prechod sťažujú rakúski colníci, resp. colník, nakoľko v spomínaných dňoch vybavoval cestujúcich len jeden. Ten sedí v provizórnej drevenej búdke (ako vidíte vo filmoch zo stredovekého Balkánu), prezerá pasy a veselo štempľuje. Proti tomu, že rakúski colníci v poslednom čase na hraniciach sprísnili kontrolu, nemožno nič namietať. Na tejto colnici však predtým kontrolovali aspoň dvaja. V uvedených dňoch som videl, ako sa autá s lyžami na streche vracajú domov, ako sa ľudia navzájom fyzicky napádajú (keď niekto chcel predbiehať). Väčšina z nás chodí do Rakúska služobne, za turistikou alebo nakupovať. Ak rakúska vláda nechce, aby sme tam chodili, nech uzavrú hranice, ale nech nás neponižujú, lebo to, čo sa teraz robí na hraničných priechodoch v Bratislave, to je pre človeka dehonestujúce.

JÁN MOLNÁR, Bratislava