ho vozidla, ktoré v sebe ukrýva tritisíc litrov vody a štyristo litrov penidla, a za jazdy sa obliekajú. Celý poplach trvá len necelú minútu a hasiči z mestského požiarneho zboru sú na ceste do Justičného paláca, kde hlásili bombu. "Sneží, a to nám prácu nezľahčuje," podotýka vedúci jednej z troch zmien Peter Friedl, rodený Bratislavčan, ktorý je v službách mesta už dvadsiaty rok. "Stopäťdesiatka nám zvoní každú chvíľu, niekedy je to planý poplach," vysvetľuje. "Okrem toho nás aj predtým privolávali k akciám, na ktorých sa zúčastňoval aj Záchranný systém Slovakia." Od nedávneho zániku Záchranného systému tvorí odstraňovanie následkov ekologických katastrof, vyprosťovanie osôb a prvá lekárska pomoc pri hromadných nešťastiach asi 40 percent práce hasičov. Špecifikami práce v Bratislave je podľa P. Friedla hustota zaparkovaných áut a sťažená dostupnosť k objektom. Príkladom situácie, keď práve "protiparkovacie" stĺpiky oneskorili zásah, bola nedávna smrť manželov pri požiari v Petržalke. Problémom bratislavského zboru, ktorý spolu s košickým ako jediné na Slovensku financuje mesto zo svojho rozpočtu, je aj zastarané vybavenie. Napríklad dva rebríky, ktoré sú k dispozícii na zdolávanie požiarov vo veľkých výškach, najmä v Petržalke, majú 29 a 31 rokov - jeden z nich na Radlinského je úplne odstavený. Preto sa hasiči nemôžu dočkať avizovaného 38-metrového rebríka, ktorý mesto pred niekoľkými týždňami získalo na splátky, ten však má prísť do služby až začiatkom decembra. Hlavybolenie spôsobuje hasičom aj veľká fluktuácia mužov. "Máme tím lezcov - tí trénujú vo veži na nádvorí zbrojnice, kde sa okrem toho sušia hadice," hovorí vedúci odboru služieb David Strnad, ktorý popri zamestnaní tancuje v súbore Bralen. "Špeciálny výcvik majú potápači a paramedici - zdravotníci so stredoškolským vzdelaním. V prípade najzložitejších, viacdňových zásahov ideme do tyla akcie aj my z kancelárie - ako štáb zabezpečujeme prísun materiálu, liekov a potravín." Mimoriadna psychická, ale najmä kondičná a zdravotná záťaž vyžaduje schopnosti, ktoré sa u nováčikov overujú v zdravotných a psychotestoch. "Mnoho chlapcov však cúvne ani nie tak pre záťaž, ako skôr pre malý plat," konštatuje D. Strnad. Za pravdu mu dáva P. Friedl, ktorému navyše chýba niekdajšia stavovská spolupatričnosť. "Ale aj tak musíme byť tím," dodáva so sebaistým úsmevom muža, ktorý má veľa za sebou. "Neexistuje, aby sme niekoho z nás nechali samého so zranením." LINDA SCHRANTZOVÁ