i sprisahanci, ako tvrdila jeho manželka Hillary na začiatku. Ktovie, čo by bol po záverečnom "oslobodzovacom" rozsudku ctených senátorov oznámil obyvateľstvu, keby ho bola dvojtretinová väčšina zástupcov amerického ľudu predčasne poslala preč z najvyššieho mocenského kresla. V 82-sekundovom vyhlásení pre verejnosť krátko po piatkovom hlasovaní v Senáte vyjadril hlboké "sorry", teda poľutovanie nad tým, čo povedal, spôsobil a nad spustením celej udalosti. Aby sa urobilo zadosť ústave a "zakladajúcim otcom" republiky, bodku na jej konci musela urobiť až stočlenná privilegovaná skupina z oboch politických strán.
Senátori si zrejme uvedomili, že proces impeachmentu prezidenta v dvoch článkoch obžaloby z krivej výpovede pod prísahou a marenia spravodlivosti nesie v sebe taký závažný obsah, že museli načrieť čo najhlbšie do vlastného svedomia. Niesli a nesú zodpovednosť za stabilný vývoj najmocnejšej krajiny sveta a zrejme aj preto sa naľakali prípadnej destabilizácie, ku ktorej mohli prispieť, keby boli zložili 42. prezidenta USA na kolená. Výsledok hlasovania umožňuje síce Clintonovi udržať sa aj posledné necelé dva roky v úrade, ale jeho morálna latka spadla na najnižšiu možnú úroveň. V úrade zostáva sedieť doráňaný muž, ktorý sa trinásť mesiacov so svojimi poradcami zúfalo snažil, aby druhé volebné obdobie dokončil. Prezident z demokratickej liahne stiahol do bahna pokrytectva prakticky všetkých senátorov Demokratickej strany. Na tajnej rozprave tesne pred hlasovaním sa nenašiel ani jediný senátor, a to ani v demokratickom straníckom tričku, ktorý by nebol prezidenta za jeho činy kritizoval. Demokrati sa však zomkli do jedného šíku a iba v druhom článku obžaloby dokázalo päť senátorov prekročiť stranícky tieň a obviniť ho za marenie spravodlivosti. V prvom článku mu "prišlo" na pomoc deväť republikánov. Ale nie jemu osobne, ale prezidentskej inštitúcii, ktorá stojí v americkom politickom systéme troch zložiek moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej v jednej rovine. Senátori nedovolili, aby sa kyvadlo vychýlilo na jednu stranu, aby sa prezidentúra oslabila a s ňou aj celá republika.
Už najbližšia budúcnosť ukáže, či senátori nemali Clintona predsa len odsunúť a nahradiť ho viceprezidentom Al Gorom, ktorý ako morálne čistý muž mohol, takpovediac bez poškvrny, vrátiť prezidentskému stolcu potrebnú autoritu. "Zabudnime na Billa Clintona a pustime sa do práce," povedal po hlasovaní republikánsky senátor John Warner. Ani on, ani ďalší si neželajú, aby nezávislý vyšetrovateľ Kenneth Starr ďalej Clintonovo obvinenie rozpitvával, či ho dokonca po skončení volebného obdobia obžaloval z kriminálneho deliktu. Premlčacia doba na body obžaloby uplynie až v roku 2003, lenže už aj republikáni chcú mať túto nechutnú etapu za sebou. Republikánsky senátor Phill Gramm z Texasu napríklad hneď v úvode krátko po hlasovaní zablokoval návrh demokratickej senátorky z Kalifornie Diane Feinsteinovej, ktorá so skupinou "spravodlivo rozhnevaných mužov a žien" z demokratického tábora chcela navrhnúť aspoň formálne pokarhanie Clintonovi akousi senátnou rezolúciou. Na tento druh pokrytectva nemali už republikáni žalúdok, a odteraz budú zrejme rátať dni, kedy Bill Clinton podľa ústavy opustí úrad a potom si na neho občas spomenú s kyslým výrazom na tvári ako na druhého prezidenta v americkej histórii, ktorý sa po Andrewovi Johnsonovi spred 130 rokov ocitol na obžalobnej lavici Senátu.
MICHAL HAVRAN
