Ing. RUDOLF SCHUSTER, CSc., sa narodil 4. januára 1934. Po ukončení Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave (1959) pracoval na Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave v Bratislave a od roku 1960 ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky SAV. Od roku 1962 bol zamestnaný ako vedúci investičného oddelenia vo VSŽ Košice a neskôr postúpil do pozície vedúceho sekretariátu a asistenta podnikového riaditeľa. V rokoch 1979 až 1983 pracoval ako podpredseda Národného výboru mesta Košice pre služby, od roku 1984 pôsobil ako prvý podpredseda Národného výboru mesta Košice pre ekonomiku a v roku 1986 sa stal primátorom Košíc. V roku 1987 nastúpil do funkcie predsedu Východoslovenského KNV. Od 30. novembra 1989 až do prvých slobodných volieb v roku 1990 pôsobil ako predseda SNR. V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca ČSFR v Kanade a po svojom návrate v roku 1992 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR. V komunálnych voľbách v roku 1994 i v roku 1998 bol zvolený za primátora mesta Košice. V roku 1998 sa stal predsedom novozaloženej Strany občianskeho porozumenia a po voľbách sa stal poslancom NR SR. Počas povolebných koaličných rozhovorov sa štyri koaličné strany SDK, SDĽ, SMK a SOP dohodli, že R. Schuster bude ich spoločným prezidentským kandidátom.* Čo bolo prvým impulzom vašej kandidatúry na prezidenta?

"Ten impulz nevznikol u mňa, ale vo verejnosti. Už v čase, keď sa mal prezident voliť v parlamente, prišli za mnou zástupcovia SDĽ s návrhom na kandidatúru. A pokiaľ ide o tento post, v návrhoch a rozličných anketách som sa ocitol viackrát. To znamená, že skôr verejnosť dala podnet, aby som sa stal kandidátom na prezidenta."

Čo si myslíte o názore, že ste do vysokej politiky vstúpili kvôli zviditeľneniu sa pred atakom na najvyšší post, na post prezidenta?

"Je to úplne opačne. Do veľkej politiky som mohol vstúpiť inak, mohol som byť členom vlády, podpredsedom parlamentu. Mohol som zostať nezávislým primátorom Košíc. A teraz, keď je schválená priama voľba - teraz by som sa objavil ako človek čistý, nezávislý, nad vecou… Mal by som lepšie šance ako takto, keď som si obliekol stranícke tričko. I keď si stále myslím, že aj keď mám podporu koalície, hlavné slovo má občan, a to je dobre."

Vy ste si zámerne zvolili nevýhodnejší variant?

"Nie. Ja som si nevolil žiadny prezidentský variant. Ja som si zvolil variant, že chcem pomôcť vyhrať voľby. Keď sme sa pred rokom stretli na Zlatých Pieskoch, už vtedy mi núkali prezidentský post. Báli sa, že by som im zobral hlasy. Vtedy som jasne povedal - viete si predstaviť, že budete mať šesťdesiat percent hlasov bez tejto novej strany a verejne to vyhlásite?"

Boli ste vo vysokých funkciách, istý čas aj predsedom parlamentu. Boli ste veľvyslancom, primátorom Košíc. Len prezidentom ste ešte neboli. Je vašou ambíciou po všetkých týchto funkciách stať sa ešte hlavou štátu?

"To je relatívne. Treba sa pozrieť na to, ako sa človek k tomu dostal. Či za to bojoval, alebo mu to niekto ponúkol. Ja som vždy mal ponuku. A v tom je zásadný rozdiel medzi tými, ktorí bojujú za funkciu, a medzi tými, ktorým sa na základe nejakých výsledkov v práci niečo ponúka. Takže by som tú otázku nepostavil tak, čo som ešte nerobil. Koľko ľudí, keď išlo hore, sa nepozrelo na schody, po ktorých treba niekedy zísť aj dole. A potom mali problém sa vrátiť. Ja som sa mohol pokojne vrátiť tam, kde som začal. A vidíte, ľudia ma chceli, volili."

Sami pripúšťate, že pravdepodobnosť, že sa stanete prezidentom, je dosť veľká. Neobávate sa o budúcnosť SOP?

"Ak by táto strana stála len na mne, na mojej osobe, bolo by to zlé. Je v nej už dnes dosť osobností aj dole - v okresoch a krajoch, ktoré ešte nie sú širokej verejnosti známe, ale každý nejako začal. Myslím si, že aj keby som bol zvolený, SOP nezanikne a ďalej sa bude presadzovať."

V parlamente bol v januári schválený ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta. Nepokladáte ho za zákon, ktorý obmedzuje kompetencie prezidenta?

"Hlasoval som zaň, spolu s celou koalíciou, aj keď vnútri som nebol s tým celkom vyrovnaný. Ale nakoniec som si povedal, že ak treba splniť vôľu občanov, splniť, čo sme im sľúbili, treba raz začať. Som presvedčený, že v budúcnosti, keď sa bude prehodnocovať ústava, sa k tomu vrátime"

Nie je skutočnosť, že sa politické strany dohodli na priamej voľbe prezidenta, nielen splnením sľubu voličom, ale aj prejavom istej neschopnosti dohodnúť sa na jednom kandidátovi v parlamente?

"Máte pravdu. Ale myslím si, že takto je to lepšie, správnejšie. Ja by som nemal dobrý pocit, keby som bol zvolený v parlamente, pretože stále by som sa cítil akýmsi vazalom."

A prečo ste potom potrebovali stať sa kandidátom koalície a na poslednú chvíľu si kládli podmienku podpory koaličných strán? Necítili ste sa príliš istý po tom, ako SOP dostala vo voľbách menej hlasov a stala sa de facto najslabšou stranou koalície?

"Ak to niekto posudzuje objektívne, nepozerá na desať alebo osem percent. Pozerá sa na to, či sa vytvára koalícia, alebo nie. Ak je potrebné mať v parlamente nadpolovičnú, alebo už ústavnú väčšinu, rozhoduje vzájomné partnerstvo. Myslím si, že počet percent je len orientačná záležitosť. Veď ak sa spojíme so SMK, máme viac percent, ako má SDĽ. Dôležité bolo aj to, kto ako ovplyvnil občanov, aké boli preferencie, účasť voličov. To, že sme oslabili HZDS, tiež treba brať do úvahy."

Nemáte pocit, že keby ste boli skutočne občianskym kandidátom, bolo by to voči voličom korektnejšie?

"Keby som nevstúpil do politickej strany a teraz by som išiel ako nezávislý kandidát, ktorý nie je v žiadnej strane, mal by som lepšiu pozíciu. Ja som si vlastne týmto poškodil…"

Hovoríme však o pozícii občana…

"Občan by to mal oveľa jednoduchšie. Preceňujete vplyv politických strán pri priamej voľbe prezidenta. Aj v Košiciach vo veľkej politike vyhrala SDK, a malé voľby vyhrala SOP, vyhral som ako primátor. Občan si nedá politickými stranami nadirigovať, koho má voliť. On to berie ako odporúčanie."

Prečo teda vznikla táto podmienka krátko pred podpisom koaličnej dohody?

"Dajme to raz na prvú mieru. To nevzniklo večer pred podpisom koaličnej dohody, ale krátko po vyhratých voľbách. Napokon píšem o tom aj vo svojej knihe, ktorá čoskoro vyjde…"

Predstavte si situáciu, že túto podmienku SDĽ, ku ktorej sa pridala SMK - a teraz hovoríme vaším slovníkom - by SDK nebola prijala. Boli by ste vystúpili z koalície, ako sa to prezentuje?

"Preto by sme z koalície nevystúpili, boli by sme sa len inak zariadili."

Nebude podpora koaličných strán vašou nevýhodou? Existuje predpoklad, že budete zvolený, a istý záväzok tam jednoducho zostane.

"Ja si myslím, že tam nie je žiadny záväzok. Bol by voľbou v parlamente. Ale ak niektorá strana v priamej voľbe prezidenta vyhlási, že podporí kandidáta, nemá to rovnakú váhu, ako keď ho poslanci volia v parlamente. Tu je to skôr morálna stránka veci a je na občanoch, či to budú brať ako plus alebo ako mínus. Občania sa rozhodnú."

Názory ľudí na to, kadiaľ by sa mala krajina uberať, sa rôznia. Prezident by však mal Slovensko sceľovať, mal by byť prezidentom všetkých občanov. Aké máte predstavy o spájaní Slovenska?

"Ak HZDS, ktoré tak vehementne proti mne bojovalo, bude vidieť, že naozaj pôsobím nadstranícky, že aj voči nim som maximálne objektívny, zmení názor. Ak ma však budú stále považovať za toho, proti ktorému bojovali, kto nemá ich dôveru, proti tomu sa nedá nič robiť. Podozrenie je jedna vec, a skutočnosť, ako sa bude prezident správať, je vec druhá. To už závisí od kandidáta, ktorý bude zvolený. Či osloví všetkých občanov, alebo len jednu časť. Ale tým, že ho ľudia volia, predpokladajú, že dokáže stmeliť túto rozhádanú spoločnosť."

Dali by ste amnestiu pánom Kapustovi a Mečiarovi? Viete, čo povedal pán Čarnogurský…

"Ja by som sa neporovnával s pánom Čarnogurským. Je to jeho vec, je ministrom spravodlivosti, má iné politické skúsenosti. Všetko závisí od toho, aká miera viny by sa preukázala."

Prípad pána Kapustu je vám jasný…

"Je mi jasný. Nemám záujem o nejakú honbu na novinárov. Mne nejde len o Kapustu. Mne ide aj o ďalšie osoby, ktoré žalujem, aby som očistil seba a rodinu, aby sa niečo podobné, a nielen voči mne, nemohlo viac beztrestne opakovať. Môj tzv. prípad treba raz navždy súdne uzavrieť a potom nech si žije pán Kapusta, ako chce."

Uvedomujete si istú pikantnosť situácie, keby sa súdil prezident s novinárom…

"Takto nie, lebo dúfam, že všetko bude uzavreté v priebehu krátkeho času. Nejde len o súd. Ako by ste sa vy ako novinári správali, keby vás niekto napádal a urážal? Nedali by ste ho na súd?"

Toto sa stalo neraz v Slovenskej republike a v Slovenskej televízii, nereagovali sme na to.

"No dobre, možno ste na to zvyknutí, ale je rozdiel, akým spôsobom o vás píšu. Ak niekoho nazývajú podvodníkom, ukazujú napríklad, že mám dvojdom, a ja mám len dom s dvoma bytmi, kde bývam so synom, a ukážu susedov dvojdom, nehnevajte sa, to už presahuje všetky medze, to už je urážka. Nič na tom nie je pravda. Mojou povinnosťou je, a nielen voči sebe, aby súd raz navždy povedal, že sú to klamstvá. Nič viac, nič menej…"

Čo bráni Slovenskej televízii, aby to uviedla na pravú mieru?

"STV tak urobila v prípade Kováčovho syna, mohla to urobiť aj v mojom prípade a neurobila to. Čaká na súdne rozhodnutie."

Pani Magda Vášáryová otvorila otázku, čo znamená pojem moderný slovenský prezident. Aký obsah by mal prezident na začiatku tretieho tisícročia prezentovať?

"Mal by byť svojím vystupovaním, konaním a reprezentovaním človekom, ktorého podporuje väčšina obyvateľov. Mal by mať vlastnosti, ktoré dokážu rozhádanú politickú scénu na Slovensku ak nie stmeliť, tak aspoň stlmiť. A mal by to byť človek s medzinárodnou autoritou, ktorý vie pomôcť vláde a parlamentu presadiť to, o čo sa spoločne usilujeme, teda integráciu do európskych a euroatlantických štruktúr. Mal by to byť človek, ktorý je patrične vybavený jazykovo, mal by mať poznatky z oblasti diplomacie, ktorý si vie sadnúť so svojím zahraničným partnerom aj medzi štyrmi očami, aby nemusel byť pri všetkom tlmočník, skrátka človek, ktorý je už v zahraničí aj trochu známy."

Nezdá sa vám, že prezident pre tretie tisícročie by mal spĺňať aj istú, povedzme, nižšiu vekovú hranicu?

"To je v rukách občanov. Myslíte, že v mojom veku by už nemal nikto kandidovať? Na to nie je recept. To je vec názoru a hlavne fyzickej a duševnej kondície človeka, pretože neraz je štyridsiatnik duševne starší a opotrebovanejší ako, povedzme, šesťdesiatnik. Ak sa objaví mladší kandidát a presadí sa, budem prvý, ktorý mu zagratuluje."

Slovensko premrhalo svoje zahraničné integračné šance, stratilo dych s Českom, Poľskom a Maďarskom. Čo by ste vy osobne mohli ponúknuť, aby SR nestratila kontakt prinajmenej s týmito tromi krajinami?

"Ako prezident predovšetkým pomôcť vláde a parlamentu, aby sme sa so susednými krajinami viac zblížili, najmä Česko je krajinou, s ktorou by sme mali mať neštandardné vzťahy, nielen vyhláseniami, ale najmä skutkami. Veľmi dobre vieme, že zvlášť Maďarsko bolo horúcim zemiakom v zahraničnej politike, a vzťahy treba dostať do normálu. Poznám sa osobne s prezidentmi, ktorí sú teraz vo funkciách a mám ich pozvania, takže by som vedel v tejto veci určite pomôcť."

Aká je vaša vnútropolitická vízia, aby vás občania nevnímali iba ako úspešného košického primátora?

"Myslím si, že ako primátor mesta mám bližšie k ľuďom ako ten, kto nikdy nepôsobil ‘dole‘ medzi ľuďmi. Asi by som mohol stmeliť ľudí na celom Slovensku, zapáliť ich pre spoločnú vec, aby sa všetky mestá zveľaďovali, skrášľovali, aby sa aj vzťah občanov k Slovensku neprejavoval len vyhláseniami, ale konkrétnymi činmi."

Čo bude hlavným leitmotívom vašej prezidentskej kampane?

"Rozhodne by to mala byť tolerancia, vzájomné porozumenie medzi všetkými obyvateľmi, bez ohľadu na politickú príslušnosť, náboženské presvedčenie a k tomu by prezident veľmi mohol prispieť svojím konaním, vystupovaním, ale aj tým, že bude sám pôsobiť na tento zjednocovací proces."

V týchto dňoch vychádza jedna čierna kniha za druhou, ktoré hovoria, ako sa na Slovensku vládlo… O porozumení ťažko hovoriť. Prezident by sa zrejme takisto mal vyjadriť.

"Prezident nemôže tolerovať porušovanie zákonov, ústavy, demokratických princípov, obmedzovanie osobnej slobody a ľudských práv, on ich musí chrániť. Ak som hovoril o porozumení, je jasné, že tam, kde sa začína porušovať zákon, tam sa končí porozumenie. To neznamená, že prezident bude chcieť stmeliť za každú cenu všetkých, aj tých, čo páchajú trestnú činnosť, s nevinnými alebo dokonca trpiacimi."

Hovorili ste o prezidentovi všetkých občanov, o dodržiavaní zákonov, o ľudských právach. Boli ste členom Komunistickej strany Slovenska…

"To mi musíte pripomenúť, aby som na to nezabudol a hlavne v SME. Ja však môžem len zopakovať, že som hrdý na to, čo som robil aj ako komunista. Mali by ste sa už pomaly pýtať aj tých, ktorí deväť rokov po revolúcii pôsobili v politike, čo oni urobili, aj keď neboli komunisti…"

…hovorili ste o tom, že kde sa začína porušovať zákon, tam sa končí isté porozumenie. Bol to režim, počas ktorého sa udialo aj nemálo pozitívneho, avšak doteraz sme ani od jedného predstaviteľa bývalého režimu nepočuli, urobilo sa aj veľa zlého, ublížili sme mnohým ľuďom a je nám to ľúto…

"Chcem vám povedať, že to, že niekto bol v orgánoch v posledných rokoch, je niečo iné, ako keď v nich niekto pôsobil v 50. rokoch, keď sa spáchali najväčšie krivdy. Ja som nikdy nebol profesionálnym pracovníkom strany, stále som pracoval v národných výboroch a národné výbory boli slúžky, do ktorých sa strana triafala vždy, keď chcela. Mňa by mohli posudzovať v Košiciach a Košickom kraji ľudia, ktorí tam žili, keď som v starom režime pôsobil ako predseda KNV alebo primátor. Je nesprávne, ak dnes niekto odo mňa žiada, aby som sa niekomu ospravedlňoval za režim a za niečo, čo som neurobil. Faktom zostáva, že sa nemohlo slobodne cestovať, že sa obmedzovala náboženská sloboda, že sa nedodržiavali ľudské práva a nebola demokracia, to je pravda."

Boli ste členom strany zodpovednej za porušovanie slobôd… Pred dvoma rokmi boli všetci traja vrcholní ústavní predstavitelia štátu bývalými komunistami, čo nie je normálne. Ak sa stanete prezidentom, budú z troch vrcholných predstaviteľov štátu dvaja bývalí komunisti.

"O tom predsa rozhodnú občania a ich dôvera, ak mi dajú hlas, napriek tomu, že vedia, že som bol členom ÚV KSS. Nechcete pochopiť jedno - že som sa nestal členom ÚV preto, že som bol dobrý komunista, ale pretože som sa stal predsedom KNV a všetci predsedovia KNV, vrátane primátora Bratislavy, sa stali automaticky členmi ÚV KSS. Stali sa aj poslancami SNR. Keby ste to vysvetlili takto, aj ľudia by to inak vnímali. Ale vy to nechcete počuť. Ja sa nemusím hanbiť ani za to, ako som vystupoval na ÚV, veď som bol stále na koberci, napríklad pri havarijnej situácii s pitnou vodou mi Colotka medzi štyrmi očami povedal: Ja ťa už nemôžem chrániť, ideš do rizika, skončíš v base, ak to nevyjde. Stále ma tlačíte niekam do kúta, chcete ma zaradiť tam, kam nepatrím. Áno, bol som komunista, hodnoťte prácu človeka a nie, že som bol členom ÚV. Prečo by ma Košičania volili, keby som bol taký zlý, ako hovoríte?"

Prezident SR je niečo iné ako predseda strany, predseda parlamentu, minister… Je to jediný človek v čele štátu, ktorý reprezentuje túto krajinu a zastupuje ju dovnútra aj navonok. My by sme boli radi hrdí na prezidenta, aj na jeho minulosť, prečo by nemohol byť prezidentom človek bez minulosti v KSS a HZDS? Iste, ľudia si vyberú, aj mnohí naši čitatelia však majú inú predstavu o prezidentovi. Mnohí si myslia, že by v životopise nemal mať príslušnosť k istej strane, ktorá potláčala ľudské aj politické práva…

"Ja si myslím, že už prišiel čas, aby ste aj novodobých revolucionárov začali hodnotiť podľa iných kritérií, a nemalo by vám stačiť, že neboli v komunistickej strane. Deväť rokov po novembri robíte ďalšiu chybu, keď hovoríte, že by nemal byť z HZDS. Veď aj v HZDS je mnoho schopných ľudí, ktorí sa ničoho nedopustili. Navyše, spájate HZDS s komunistami, hoci v niektorých veciach bolo horšie…"

To určite. HZDS ukázalo, že komunisti nemusia byť najhorší…

"Tak či tak, ľudia rozhodnú, bez ohľadu na to, či vy odporučíte toho alebo iného. Konečné slovo budú mať občania."

Ľubo Gregor, bývalá pravá ruka Pavla Ruska, pre týždenník Plus sedem dní povedal, že pán Rusko sa rozhodol, že z vás urobí prezidenta. Vedeli ste o tomto rozhodnutí pána Ruska? Nepodceňuje to vaše schopnosti a popularitu?

"Ak by som mal reagovať na každý rozhovor, tak by som sa stal človekom bez vlastného názoru. To je ich vec, kto a ako sa k čomu vyjadruje. Otázka kandidáta a jeho propagácie je našťastie teraz v iných rukách, už sa nemusím obávať, že sa do STV počas kampane nedostanem, ako sa to stalo pred parlamentnými voľbami. Nemám mať prečo obavy a nemyslím si, že pán Rusko a Markíza rozhodnú o tom, kto bude prezidentom."

Predstavme si, je polovica mája, stali ste sa prezidentom SR. Aké budú vaše prvé kroky, koho oslovíte ako prvého?

"Najprv si treba v trojici sadnúť s predsedom parlamentu a predsedom vlády a dohodnúť koordináciu a spoluprácu, aby nevznikalo od začiatku nepochopenie. Druhou vecou je spolupráca so susedmi, prerokovanie otázok vstupu do EÚ alebo NATO. A potom po patričnom zorientovaní treba obísť Slovensko, ísť medzi ľudí, vypočuť si ich názory, zistiť nálady a podľa toho sa zariadiť."

Zhovárali sa DAŠA MATEJČÍKOVÁ a RÓBERT KOTIAN