Činohra SND, DPOH Bratislava * Bertolt Brecht - Kurt Weill: Opera za tri groše * Preklad: Ľ. Feldek a M. Porubjak * Dramaturgia: M. Porubjak * Scéna: Aleš Votava * Kostýmy: Marija Havranová * Hudobný manažér: Peter Mankovecký * Choreografia: Mirka Kovářová * Dirigent: Miloslav Oswald * Réžia: Peter Mikulík
Operou za tri groše v réžii Petra Mikulíka scénograf Aleš Votava "rozpohyboval" javisko SND. Na ťahoch sa zdvíhajú celé jeho plochy, vidíme piesty umazané od kolomaže, naozaj nazrieme do samého divadelného brucha. Má to niekoľko významov. Podzemie, to je reálne prostredie pre svadbu Mackieho Messera s Polly. Hlavný hrdina, zločinec-gentleman Mackie, je kráľom podsvetia. Ale ani tam hore, kde na poriadok dozerá šéf polície Brown, kde s biedou kšeftujú Peachumovci a lumpenproletariát sa usiluje prežiť všetkými prostriedkami, sa to veľmi nelíši. Brechtova hra, ktorej premiéra bola v roku 1928, je adaptáciou a aktualizáciou o dvesto rokov staršej hry. Dnešní tvorcovia už aktualizovať ani veľmi nemuseli. Všetko platí, akurát sa to inak volá. Prekvapujúce "kamarátšafty" hláv zákona a mafie, nie je problém, aby sa stratil kompromitujúci spis alebo sa, naopak, nejaký objavil, stále sa kradne vo veľkom, len sa tomu hovorí tunelovanie, Peachumova firma Priateľ žobrákov je dnes eseročkou. A jej klientov, ktorí si na vzbudenie súcitu pripínajú falošné protézy, je po Bratislave dosť. Akurát, že v živote neprichádza deus ex machina a šťastný happy end patrí len do šestákovej opery. Ale tie verše z inak optimistickej finálovej pesničky platia: "V potu tvári niekto skrýva prachy kdesi v Paname. Nám sa dobre odpočíva - my už prachy nemáme!" Pesničky, dôležitá časť Brechtovho diela, sú veľmi silnou zložkou aj bratislavskej inscenácie. Okrem toho, že publikum spozná mnoho "šlágrov", o ktorých možno ani netušilo, že ich treba pripísať Brechtovi s Weillom, v skvelom Feldekovom preklade tlmočia rovnako dôležité posolstvá ako dramatický text. Keď sa na javisku zhlukne lumpenproletariát a ich "hovorca", kurtizána Jenny, zaspieva - "Vy kážete nám zadkom krútiť málo - a sami radi spíte s kurvami! Nuž, podeľte sa s nami o svoj válov a potom pokračujte v táraní!" - a masa zadrukuje, že "najprv chlieb a potom táranie", až zamrazí. Interpretácia náročných piesní činohercami je veľmi sugestívna. Na suverénnom speve vidno istú ruku hudobného manažéra Petra Mankoveckého. Samozrejme, v súčinnosti so skvelými muzikantmi. Keď osamelá Kamila Magálová (Jenny) spieva námornícku pieseň či song o Šalamúnovi, doslova ovláda hľadisko. Ingrid Timková (Polly) pri podaní piesne objasňujúcej rodičom svoj vydaj v ničom nezaostáva za Hanou Hegerovou, ktorá pesničku preslávila v najširšom českom i slovenskom povedomí. Celkom inú a rovnako suverénne zvládnutú polohu predvádza v spoločnom komickom žiarlivostnom duete s Helenou Krajčiovou, najnovšou a výraznou posilou činohry. Božidara Turzonovová už ani nie je žiadnym prekvapením: jej výkon je ako vždy presný a strhujúci. Na menšej ploche, ktorú rola pani Peachumovej ponúka, vyčarila rozkošnú kreáciu "ovínenej" paničky, laškovne sa prevážajúcej na stojanoch s handrami, korunovanú baladou o sexuálnej porobe. František Kovár právom máva najintenzívnejší z potleskov - ako Peachum suverénne vládne celému predstaveniu rovnako ako svojej rodine a firme. Razantným spevom objasňuje vinníka - pomery, rovnako razantne intriguje a razantne vovedie predstavenie do finále. Mackie Michala Dočolomanského síce nespĺňa Brechtovu predstavu, že na ženy nemá pôsobiť mužskou krásou (v anglickej pôvodine sa Messer kreslil ako muž s plešinou a hlavou ako cvikla), no zvýrazňuje, že paradoxne kráľ zločinu je vlastne najbezbrannejší v džungli, ktorá sa rozbujnela nad podsvetím. Významotvorné a vtipné sú aj kostýmy Marije Havranovej - cenovky na sakách Mackieho "buranskej" bandy, keď sú svadobčanmi, až agresívna beloba šiat Polly podčiarkujúca vlčí charakter v baranej koži. Veľkou výzvou bolo tiež zamaskovanie lumpenproletariátu a osadenstva bordelu. Výtvarníčka všetky šance využila. Jednoducho, v Opere za tri groše to funguje… BARBORA DVOŘÁKOVÁ
