V denníku SME bol 19. 2. 2001 uverejnený rozhovor s predsedom Slovenského olympijského výboru Františkom Chmelárom pod titulkom V lete zaujímavá olympijská kandidatúra s Viedňou, v zime dominantné Zakopané, ale s novou generáciou organizátorov, na ktorý považujeme za nutné reagovať z pozície pracoviska hlavného riešiteľa projektov kandidatúr na ZOH 2002 a 2006 Poprad - Tatry.

Prečo sa snažíme o usporiadanie ZOH na Slovensku a v regióne Poprad-Tatry?

Cieľom našej športovej diplomacie od roku 1970 je, aby sa najväčšie zimné hry a športový sviatok konali na Slovensku, aby sa naša krajina dostala do skupiny zimných športových veľmocí, kde sa pravidelne konajú svetové športové súťaže. Chceme, aby štafeta nositeľov olympijských ideí mala pokračovanie v našej krajine, aby sa tak realizoval rozvoj zimných športov aj v prospech zdravého života našich obyvateľov.

Cieľom každej kandidátskej krajiny je využiť hry aj na veľmi úspešnú propagáciu regiónu a štátu, kde počas nich a následne dlhé roky chodia návštevníci z celého sveta, aby spoznali prostredie a národ, ktorý vytvoril atmosféru športového sviatku. Takýto dlhodobo pozitívny dopad na turistický trh nevytvoria žiadne cestovné kancelárie ani iná propagácia štátu a regiónu vo svete.

Už samotný kandidátsky proces 2002 a 2006 preukázal, ako Slovensku vzrástol medzinárodný imidž. Kandidátske mestá, regióny a štáty bojujú o hostiteľskú česť aj preto, lebo sú si vedomé finančných efektov a príjmov, ktoré do regiónu s hrami prídu. Usporiadateľ dostane na prípravu a konanie hier nemalú finančnú sumu vopred stanovenú Medzinárodným olympijským výborom.

Pre kandidatúru ZOH 2006 bol stanovený príjem za predaj televíznych práv, TOP sponzorov a očakávaný marketingový program viac ako 20,5 miliardy korún. Z týchto prostriedkov by sa podľa projektu zabezpečila výstavba všetkých športových stavieb a celá organizácia hier. Významná je pritom aj účasť medzinárodných dodávateľov s modernými technológiami, ktoré prevažne ostávajú v regióne.

Cieľom našej kandidatúry je, aby sa projekt hier stal súčasťou štátneho rozvojového programu športu, medzinárodného turizmu, dopravy, technickej infraštruktúry a životného prostredia v tatranskom regióne, ktorý sa po kvalitnom skompletizovaní môže v krátkom čase dostať na úroveň európskych centier .

Medzinárodný turizmus v tatranskom regióne má veľké predpoklady byť ekonomicky úspešným priemyselným odvetvím národného hospodárstva. Dobudovanie komplexu infraštruktúry je však náročné a závislé od nutného sústredenia potrebných finančných prostriedkov. V projekte kandidatúry 2006 boli tieto výdavky napočítané na dvojnásobok hodnoty výstavby športovísk a celej organizácie hier.

Tento náročný program rozvoja tatranského regiónu dokážeme zabezpečiť so zapojením medzinárodného kapitálu len v rámci cieľavedomej prípravy podujatia, ktoré má veľkú svetovú reklamu.

S turistickým rozvojom regiónu úzko súvisí sprievodný ekonomický rozvoj štátu, výrazný rast zamestnanosti, príjmov obyvateľstva.

Výsledný pozitívny efekt tohto snaženia, návratnosti vkladu prostriedkov do prevádzky územia je pre každého ekonomicky mysliaceho človeka zrejmý.

Každý štát, ktorý organizoval ZOH od roku 1984, vykázal po hrách finančný zisk. To sú podstatné dôvody, prečo je také veľké súťaženie o usporiadateľstvo olympijských hier. Jeho výsledkom je realizácia projektu veľmi efektívneho rozvojového programu pre každý štát.

Všetky alpské štáty žijú a vysoko ekonomicky prosperujú z turizmu a športu v prírode. Slovensko a tatranský región má obdobné predpoklady, chýba však kvalitné ponukové vybavenie, účinná propagácia a aj cieľavedomý postup sa v tomto obchode presadiť.

To sú aj dôvody, prečo s návrhom na usporiadanie ZOH na Slovensku dosiaľ súhlasili všetky rozhodujúce politické strany a všetky vlády SR od roku 1992, je to veľmi konkrétny a účinný rozvojový program štátu.

Obyvatelia kandidátskeho regiónu v procese kandidatúry 2006 v miestnom referende pri účastí 64 percent oprávnených voličoch dali 97,04 percenta kladných hlasov za kandidatúru, čím ju jednoznačne podporili. V každodennom živote vidia jeho racionálne jadro a reálnu perspektívu rozvoja regiónu a pre svoj úspešný život.

Všetky tieto skutočnosti, možnosti a vyplývajúce efekty je potrebné veľmi podrobne zhodnotiť a až následne rozhodnúť, či je pre Slovenskú republiku vhodné ponúknuť spoločnú kandidatúru s Poľskom a navyše ešte aj iniciovať, aby kandidátskym mestom bolo Zakopané.

Táto alternatíva znamená, že celý efekt (medzinárodný kapitál a moderné technológie) doterajšieho snaženia by sa v ďalšom kandidátskom procese a pri prípadnom pridelení hier presunul na poľskú časť Tatier.

Naša medzinárodná turistika bez tejto infraštruktúry nikdy nebude na porovnateľnej medzinárodnej úrovni, t. j. príjmy z tohto odvetvia budú naďalej nízke, bude stále malá zamestnanosť a ďalšie dôvody na konštatovanie nevyužitia možnosti nášho regiónu Tatier na turistiku.

Stačí si porovnať úroveň medzinárodného turizmu v Bratislave a Prahe.

Zainteresovaní v prevádzke regiónu Tatier (spoločného slovensko-poľského ) pritom vedia, že dve tretiny prevádzky regiónu sú na slovenskej strane, jedna tretina na poľskej. Efekt celého spoločného podniku by takto dominoval v menšej časti regiónu.

Samostatným okruhom nutného zhodnotenia je aj to, či spoločný projekt kandidatúry môže mať tie rozhodujúce ponukové argumenty na pridelenie hier. Tromfom takejto kandidatúry by už nebola ponuka kompaktnosti hier s malými vzdialenosťami jednotlivých športovísk.

Dosiaľ žiadna spoločná kandidatúra štátov na ZOH nebola úspešná napriek tomu, že kandidatúry Graz 2002, Klagenfurt 2006, Helsinki 2006 boli kvalitnými projektmi. Preto sme presvedčení, že problém, akú kandidatúru na ZOH treba pripravovať, je výsostne celospoločenský, ktorý sa bez účasti a rozhodnutia dotknutého regiónu a rozhodnutia vlády SR nemôže uzavrieť.

Ďalšie krátke poznámky k článku v SME, ktoré považujeme za nutné uviesť:

* Nie je pravda, že nemáme k dispozícii žiadne potrebné vybavenie v regióne.
>- Máme vybudované kvalitné trate alpského lyžovania s technickým zasnežovaním, ktoré musíme dokompletizovať druhou zjazdovkou a cieľovým vybavením.
- Máme v prevádzke kvalitné skokanské mostíky, pre ktoré musíme prestavať štadión.
- Máme vybudovanú U-rampu a svahy pre snoubord, ktoré nevieme využívať pre neschopnosť sa dohodnúť na optimálnej prevádzke.
- Súčasné hokejové haly v regióne sú po úpravách vhodné na nutné tréningové potreby halových olympijských športov.
- V regióne je veľa atraktivít pre sprievodný kultúrny festival hier.
- Región má okrem budovanej diaľnice kvalitnú dopravnú sieť, letisko na medzinárodnej úrovni, v dobrom spádovom okruhu sú ďalšie letiská, ktoré potreba dovybaviť.
- V regióne je priebežne a na kvalitnej úrovni skapacitňovaná technická infraštruktúra. To všetko sú veľké investičné celky, ktoré sú v území už založené a tento spoločenský kapitál nemožno bagatelizovať.

* Nie je pravda, že v projekte 2006 boli navrhnuté štadióny s megalomanskou kapacitou.

- Najväčšia kapacita olympijskej haly v Poprade pre hokejový turnaj bola 12 000 divákov. Nižšiu kapacitu neodporučili experti MOV a Medzinárodnej hokejovej federácie. Projekt počíta po hrách so znížením kapacity hál, ich variabilným využitím aj na iné športy a spoločenské podujatia miest a regiónu.

* Názor, že bobovú a sánkarskú dráhu treba po hrách odstrániť, lebo je to stavba neefektívna a zaťažuje životné prostredie.

- Pre každú športovú stavbu hier je v projekte návrh na jej ďalšie efektívne využitie. V spolupráci so Slovenským sánkarským zväzom je riešený program vybavenia dráhy ako stálej tréningovej základne už troch olympijských disciplín, - boby, sane, skeleton pre našich a zahraničných športovcov okolitých štátov Česko, Poľsko, Ukrajina, Rusko, Bielorusko, Maďarsko, Slovinsko. Vo svete sa za každú tréningovú jazdu na dráhe platí nemalá suma a keby sme si zrátali, koľko sa už takto za prípravu vo svete zaplatilo, tak časť dráhy by sme za to mali už dávno postavenú doma na jej využitie širokou základňou športovcov. Všade vo svete tieto dráhy už využívajú ako atrakciu aj rekreační športovci za poplatok. Ak by skutočne išlo o typ stavby, ktorá nevhodne zaťažuje životné prostredie, tak by tieto športy neboli v olympijskom programe. Olympijskou ideou a cieľom hier nie je len ich usporiadanie a následné búranie športovísk, ale rozvíjať šport, vytvoriť kvalitné podmienky na prípravu a súťaže.

Slovensko je v sánkarskom športe dlhodobo úspešné. Dráha by sa určite po hrách nebúrala, ale účelne využívala. Projekt nášho využitia po ZOH bol expertmi MOV a predstaviteľmi medzinárodných federácií sánkovania a bobov hodnotený pozitívne a ponúkli pri realizácií spoluprácu.

* Názor, že stavať nový biatlonový areál pod Tatrami je absolútny nezmysel.

- Z minulosti poznáme názory, že Bratislava nepotrebuje viac ako jeden krytý plavecký bazén. Ani veľký hokej sa už nehrá len v halách v Bratislave a Košiciach. Biatlonový šport treba tiež rozvíjať, mať širokú základňu mladých pretekárov a z toho aj širokú a kvalitnú špičku. To nemáme a keď bude tento šport naďalej lokalizovaný len v Osrblí, tak ju ani nebudeme mať. Vo svete sa špičkové centrá biatlonu nebudujú v nadmorskej výške len 580 m a ďaleko od centra turizmu a kapacitného ubytovania. Raz sa treba týmto kritériám prispôsobiť a koncepčne riešiť budúcnosť tohto úspešného športu aj v polohe, kde vhodné podmienky sú a kde je aj prirodzená spádovosť mládeže pre tvorbu ďalšiej základne tohto zimného športu. S týmto koncepčným projektom prezident Medzinárodnej biatlonovej únie a experti MOV súhlasili a ponúkli nám spoluprácu.

* Názor na spôsob priameho komunikačného spojenia poľskej strany Tatier s našou južnou časťou.

- Uvedené návrhy nepovažujeme za potrebné komentovať, lebo ide o nepodložený názor na riešenie, ktoré by sa v súvislosti kandidatúry na ZOH v regióne Tatier nemali vôbec uvádzať, lebo viac škodia, ako pomáhajú tomuto cieľu.

Plne sa stotožňujeme v tom, že príprava kandidatúry na ZOH 2010 je z hľadiska potrebnej prípravy územia už nereálna.

Opakovane vyjadrujeme stanovisko, že ak Slovensko chce byť úspešné v procese kandidatúry na ZOH 2014 a sprievodne aj vo svetovom turizme, tak treba začať s prácami na projekte kandidatúry a postupnou prestavbou regiónu okamžite.

Ing.arch. IGOR PETRO
Ateliér Olympia