BRATISLAVA (SME - dd) - Aj napriek tomu, že slovenský export bude mať v tomto roku značné problémy, deficit bežného účtu bude výrazne nižší ako v roku 1998. Cieľ vlády, znížiť ho na polovicu, teda na 5 až 5,5 % sa však ekonomickýcm odborníkom javí ako dosť nereálny.
Slovenský export ovplyvní negatívne predovšetkým nižší hospodársky rast u našich hlavných obchodných partnerov - či už ide o recesiu v Čechách alebo spomaľovanie rastu v Nemecku, či celkovo v EÚ. "Náš export do krajín ako Maďarsko či Poľsko bude zrejme aj naďalej rásť, pravdepodobne však nedokáže vyvážiť pokles, ktorý zaznamenáme v Čechách," povedal Martin Barto zo Slovenskej sporiteľne. "V slovenských podmienkach existuje silná previazanosť medzi priemyselnou produkciu a exportom. Spomaľovanie rastu priemyslu je preto signálom aj pre spomaľovanie rastu exportu. Na druhej strane očakávam, že aj v tomto roku bude pretrvávať pomerne vysoké tempo rastu exportu dopravných prostriedkov a zariadení, čo je predovšetkým dôsledok pôsobenia spoločnosti Volkswagen na Slovensku," dodal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Pri exporte sa pritom bude prejavovať rozdiel medzi tradičnými producentmi nízko opracovaných výrobkov a producentmi sofistikovaných výrobkov, ktorými sú hlavne podniky so zahraničným kapitálom. "Vzhľadom na vyššiu mieru inflácie v SR, ktorá by mala byť okolo 10 %, sa dá očakávať, že pri menej opracovaných výrobkoch budeme v dôsledku ázijskej krízy aj naďalej strácať našu jedinú konkurenčnú výhodu, ktorou je pri týchto exportoch cena," povedal analytik ČSOB Martin Sinčák.
Cestou k zníženiu deficitu bežného účtu je preto hlavne pokles dovozu. Ten bude jedným z dôsledkov balíčka ekonomických opatrení. Rozpočtové reštrikcie znížia dopyt verejného sektora, obmedzenosť úverových zdrojov zníži investičný dopyt podnikov a deregulácia cien dopyt domácností. Vplyv priamych zahraničných investícií na zvýšené dovozy sa pritom podľa analytikov prejaví až koncom tohto, respektíve v budúcom roku. "Očakávam tento rok výrazný pokles deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ale zníženie na polovicu sa mi nejaví ako reálny cieľ," povedal M. Sinčák z ČSOB. Podľa J. Tótha z Tatra banky bude tento deficit 52,6 mld Sk, čo by malo byť 6,6 % HDP. M. Barto očakáva deficit 1,4 mld USD, čo má byť 6,7 % HDP.
Aj takýto deficit však prinesie určité problémy. "Problémy s prefinancovaním deficitu sa dajú očakávať hlavne v prvom polroku. V druhej časti roka by mohlo kapitálovému a finančnému účtu pomôcť hlavne získanie úverových zdrojov vládou či Železnicami SR. Rovnako sa dá v druhom polroku očakávať aj príchod zahraničných investícií do Slovenských telekomunikácií, IRB alebo niektorých ďalších podnikov," povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Analytici pritom vládne pôžičky označujú za nevyhnutnosť. "Tento rok je splatný veľký objem štátnych dlhopisov. Ak by mala vláda celý tento objem refinancovať na domácom trhu, zrejme by tu bolo cítiť veľké napätie. Jedinou cestou na reštrukturalizáciu dlhu je preto získanie lacných a dlhodobých zdrojov zo zahraničia," dodal Martin Sinčák z ČSOB.
