Žiaci v novej škole na predmestí Brčka navštevovanej moslimskými utečencami vedia nakresliť zástavu Srbska a Čiernej Hory, nikdy však nemali počuť, aspoň z úst svojich učiteľov nie, o vojne v Bosne, napísala AFP v reportáži, ktorú publikovala francúzska tlač. V istom viedenskom hoteli sa v týchto dňoch medzinárodná komisia radí o tom, komu má toto mestečko na severovýchode Bosny patriť, či Republike srbskej alebo Moslimsko-chorvátskej federácii.
Základnú školu číslo 3 uprostred ruín na predmestí Brčka navštevuje 160 žiakov, všetci z nich sú deťmi asi 5000 moslimských utečencov, ktorí sa po vojne vrátili, aby obnovili svoje zničené domovy. Škola sa nachádza na srbskej strane len niekoľko sto metrov od hranice, ktorú načrtli daytonské dohody. Učiteľka Hasija Djejnilovičová drží v ruke štvorstranový dokument v cyrilike, ktorý jej poslala akadémia Republiky srbskej. Nie je tam ani slovo o vojne v Bosne, ani o novej Bosne a Hercegovine, ktorá sa zrodila v Daytone. Žiaci však musia poznať zástavu, hymnu a hranice republík Juhoslávie - Srbska a Čiernej Hory - a Republiky srbskej. Z centra Brčka okupovaného Srbmi od roku 1992 prichádza učiteľ tri hodiny do týždňa vyučovať srbský jazyk. "Mali sme veľa žiakov, keď sme školu otvorili, ale rodičia z nej svoje deti vybrali, keď zistili, že sa učia podľa srbských osnov," povedala Djejnilovičová. Táto Moslimka, tiež utečenkyňa, sa so súhlasom medzinárodného spoločenstva rozhodla pristupovať k osnovám voľne. "Pán Farrand (americký pozorovateľ v Brčku) mi povedal, aby som sa nevenovala veciam, ktoré sa mi nepáčia." Nemôže však pritom používať osnovy zo Sarajeva, podľa ktorých je vojna na Balkáne "agresiou" proti Bosne a Hercegovine.
Pri márnom čakaní na kompromis vo veci učebných plánov sa moslimskí obyvatelia Brčka dívajú stále skeptickejšie na obnovy niekdajšieho multietnického charakteru mesta. "Sú to politici, kto rozsieva nenávisť. Väčšina obyčajných ľudí si chce jednoducho iba nájsť prácu, domov a priateľov," hovorí Fadil Konjo, ktorý pomaličky so svojou ženou prestavuje svoj zničený dom v Starom Rasadniku. Konjovci boli medzi prvými, ktorí sa pokúsili vrátiť - pred jeden a štvrť rokom. "Situácia sa trochu zlepšila. Asi 300 až 400 moslimských rodín sem prišlo minulý mesiac. Teraz tu už máme studňu, niekoľko predajných stánkov a lekár sem príde raz za týždeň," hovorí Fadil. "Bojím sa, že arbitráž bude opäť odložená. Nedokázal by som stráviť ďalší rok bez práce, žiť len z charity cudzincov. Keď sa o Brčku nerozhodne, bude to znamenať, že ostane srbské a pre nás tu nebude miesto. Potom odídeme, nie do Bosny, kde by sme boli tiež iba utečencami, ale ešte ďalej a viac sa nevrátime.
(r)
